dnešný Fidesz s týmito atribútmi už nemá nič spoločné.

Zo zakladateľov tam zostali len niekoľkí, spočítate ich na prstoch jednej ruky. Zatiaľ ešte majú moc, z pôvodných atribútov zostala len neskonalá drzosť, pričom mnohí z nich zbohatli rozprávkovým spôsobom. Od momentu, keď boli zrkadlom pre establišment štátostrany až do momentu, keď doživotný predseda a spolu dve desaťročia premiér začal stavať svoj vlastný Versailles. Presne ako Ľudovít XIV.

Prvým znakom toho, že pôvodne revolučne naladená partia prišla na chuť ľahko získaných statkov, bola aféra so straníckou centrálou. Aj v Maďarsku sa po zmene režimu delimitovali isté stranícke a zväzácke majetky na nové politické hnutia – nič neobvyklého, Slovensko si to zažilo tiež. A s nehnuteľnosťami, získanými zadarmo či za symbolickú cenu od štátu, sa začalo kšeftovať. Aj toto si Slovensko zažilo.

fáza prvá: prichádzame na chuť moci

Revolučne naladeným mladíkom to vtedy akosi prepáčili – robili to aj ostatní, tak prečo nie? Ale prišiel debakel vo voľbách 1994 a následne zmena pôvodne liberálnej mládežníckej politickej partie na konzervatívnu a všetkých ostatných požierajúcu stranu.