Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bill Kristol: Naozaj sme nepoučiteľní?

.bill Kristol .komentáre .téma

Dnes ráno som sa brodil prúdom frustrujúcich správ, ktorý nás obmýva, a zaujal ma postreh profesorky Mary Ellen O’Connorovej, ktorá na University of Notre Dame prednáša medzinárodné právo.

vyjadrila sa, že zásah amerických ozbrojených síl proti údajným pašerákom drog na mori „sa javí rovnako problematický ako ten prvý“. A následne Mary Ellen O’Connor dodala: „Medzinárodní právnici už prvý zásah z druhého septembra považujú za protiprávny. Všetka kritika a výstrahy pred nežiaducimi dôsledkami však nemali vôbec žiadny efekt. Smrť ľudí opäť spôsobili útoky, ktoré porušujú právo.“

Toto mi opakovane znelo v hlave: „Všetka kritika a výstrahy pred nežiaducimi dôsledkami nemali vôbec žiadny efekt.“

Mrazivé. A pravdivé, aspoň zatiaľ.

Človek by chcel veriť, že kritika a výstrahy – ak je kritika podložená a výstrahy oprávnené – by mohli zapôsobiť na štát, ktorý, ako čítame v prvom z Listov federalistov, vznikol, aby dokázal, že „ľudské spoločnosti sú skutočne schopné ... vytvoriť dobrú vládu na základe reflexie a voľby“ a neboli „naveky závislé od politických zriadení, ktoré sú náhodné a mocenské“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite