ktokoľvek z vás by sa sem mohol postaviť a povedať svoj úprimný rozlúčkový príhovor. Videli sme to na množstve vzácnych nekrológov, ktoré v týchto dňoch zazneli v médiách a hovorili o jeho výnimočnom intelekte a vedeckom i ľudskom diele, ktoré za sebou zanecháva. Pokúsim sa k tomu niečo dodať. Alojz Rakús nám svojím životom podľa mňa zanechal tri odkazy.

Ten prvý bol profesný a verejný príbeh človeka, ktorý sa celý život hlásil ku kresťanstvu. Bol úspešný a svedomitý lekár, cez jeho ruky prešli tisícky pacientov. Bol významný a uznávaný vedec s veľkým množstvom publikácií, vystúpení na konferenciách a monografií. Bol politik, v zápase s mečiarizmom bol jasne zorientovaný, stál pri zrode Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, v hodnotových otázkách zastával otvorené, kresťanské postoje, ktoré uňho aj jeho oponenti rešpektovali. Alojz Rakús bol kresťanský intelektuál, akých v slovenskom katolíckom prostredí nie je nazvyš. 

Jeho druhý odkaz presahuje jeho vedecké a politické angažovanie. Týka sa pôsobenia kresťanov vo svete. V dejinách kresťanstva, osobitne katolíckej cirkvi, sa tiahne dvetisícročná niť jej pôsobenia. Ale charizmu doby, jej potrieb vyjadroval skôr vznik mužských a ženských reholí, ktoré flexibilne reagovali na znaky času a hľadali nové formy pôsobenia vo svete. V druhej polovici 20. storočia to boli potom laické hnutia, ktoré ešte viac nachádzali cesty pôsobenia veriacich vo svete. Ale dnes vidíme, že hoci rehole i laické hnutia ďalej pôsobia, ich aktuálnosť stráca na pôvodnej sile.

Pýtal som sa jedného známého jezuitu: Aké sú dnes znaky a výzvy pôsobenia kresťanov vo svete? Odpovedal, že je to láska a úcta k ľuďom, ako ju dnes prezentuje pápež František. Pápež František, hlboko ukotvený v kresťanskej viere, ktorú obdržal v rodine a jezuitským vzdelaním, ktorý celý život navštevoval na okraji Buenos Aires biednych ľudí, videl ich životný príbeh a ten určuje jeho vzťah k cirkvi, ľuďom i svetu.

„My, ktorí sme rovnako starí ako náš zosnulý priateľ Alojz, si myslíme, že odišiel z tohto sveta ešte zavčasu.“

V tomto spočívalo tajomstvo a charizma aj Alojza Rakúsa! Svojím životom predchádzal výzvy, ktoré dnes hlása pápež František. Aj on, ako pápež František, vyrastal v hlboko veriacej rodine, aj on vzdelaný intelektuál, ktorému bola blízka jezuitská spiritualita, sa celý život pozeral do tváre ubiedených ľudí, čo ho napĺňalo úctou ku každému človeku. Vedel ako kresťan otvorene zastávať svoje názory, ale nikomu svoj názor nevnucoval. Bol slobodný, ale dovolil každému zostať v jeho prítomnosti slobodným. Alojza Rakúsa si vážili rovnako veriaci ľudia, ako ľudia sekulárni. Jeho charakter, vzdelanosť a život boli a sú prorockou výzvou a odkazom pre pôsobenie kreťanov na dnešnom Slovensku i vo svete. 

A nakoniec spomeniem východisko celého jeho života, ktorým bola jeho rodina. Šesť detí, z ktorých najstaršia Anna zomrela hneď po narodení, otec živnostník – krajčír, matka domáca. Najstarší brat Jozef bol od Alojza, ktorý bol najmladší, o 20 rokov starší. Po jeho pohrebe mi Alojz povedal, že Jozef mu nahrádzal otca. Brat Stanislav je významným slovenským spisovateľom, a ešte dve sestry. Pokračovaním bola Alojzova rodina. S manželkou Vierkou vychovali tri úspešné deti, ktoré sú spolu s ich rodinami pokračovateľmi tejto rodovej ukotvenosti a otvorenosti voči svetu. Harmonický rodinný život, plný lásky a súdržnosti je tretí, hlboký odkaz Alojza Rakúsa.

My, ktorí sme rovnako starí ako náš zosnulý priateľ Alojz, si myslíme, že odišiel z tohto sveta ešte zavčasu. Ale: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov“, tak píše Izaiáš v 55. hlave a 8. verši. V srdci Hospodina sa život Alojza Rakúsa naplnil a my dnes stojíme s bázňou pred Božím majestátom a jeho vôľou a vzdáváme vďaky za jeho život. A prosíme: Odpočinutie večné daj nášmu priateľovi Alojzovi, Pane, a Svetlo večné nech mu navždy svieti! 

Odznelo pri rozlúčke s Alojzom Rakúsom 4. septembra 2023 v kostole Panny Márie Snežnej v Bratislave. 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.