povesť pokračuje tým, že v jednej miske na Flemingovom stole kolónia baktérií nebola. Zakrátko nato zistil, že miska bola kontaminovaná plesňou, ktorá baktérie zahubila. Pleseň pomenoval Penicilium, izoloval z nej penicilín, a tak vzniklo prvé antibakteriálne liečivo na svete. Z celej tejto povesti je pravdivé len to, že sa Alexander Fleming vrátil z dovolenky.
zázračné guľky
Penicilín nebol prvým antibakteriálnym liečivom na svete. Pred ním už existovali dve skupiny zlúčenín, ktoré sa klinicky používali v liečbe chorôb spôsobených baktériami. Prvou boli organoarzénové zlúčeniny známe ako Salvarzan a Neosalvarzan. Vyvinul ich na začiatku 20. storočia tím okolo nemeckého biochemika Paula Ehrlicha a používali sa na liečbu syfilisu. Druhou skupinou boli sulfonamidy. Objav prvého lieku z tejto skupiny, Prontosilu, sa pripisuje Gerhardovi Domagkovi z nemeckého chemického koncernu IG Farben. Sulfonamidy boli účinné najmä pri liečbe streptokokových infekcií a znamenali skutočný prielom v antimikrobiálnej liečbe.
Paul Ehrlich bol prvým vedcom, ktorý formuloval možnosť boja proti infekčným chorobám podávaním látok schopných cielene zahubiť baktérie, ktoré tieto ochorenia spôsobujú. Takú látku nazval „zázračná guľka“. Prvou takou guľkou bol jeho Salvarzan. No medzi „zázračné guľky“ rozhodne patrí aj penicilín – najzázračnejšia guľka.
návrat z dovolenky
Čo sa teda stalo 3. septembra 1928? Alexander Fleming sa skutočne vrátil z mesačnej dovolenky. Trávil ju s manželkou a synom na ich letnom sídle The Doon v Suffolku. Chodievali tam cez víkendy a počas dovoleniek. Tak to bolo aj v auguste 1928 a nič nenasvedčovalo, že by toto leto malo byť akokoľvek výnimočné. A predsa sa počas jeho dovolenky odohrala reťaz šťastných náhod, ktorých výskyt a postupnosť sa pohybuje na hranici zázraku.
„Keby Fleming odišiel na dovolenku o týždeň skôr alebo neskôr, alebo keby sledoval baktérie v ktoromkoľvek inom roku, k jeho objavu by nikdy nedošlo.“
Fleming nebol neporiadnik. Pred odchodom na dovolenku študoval vo svojom malom zapratanom laboratóriu baktérie zlatého stafylokoka (Stafylokokus aureus). Je to bacil, ktorý je pôvodcom mnohých chorôb, od jednoduchých kožných ochorení až po smrtiace zápaly vnútorných orgánov spojených s otravou krvi. Ako skúsený bakteriológ dokázal podľa farby bakteriálnych kolónií rozoznať ich vek a v závislosti od veku určiť ich nákazlivosť. Po skončení výskumu misky s kolóniami nevyhodil, ale nechal si ich na ďalšie pozorovanie. Keď si ich v ten pamätný deň prezeral, väčšina z nich zodpovedala jeho očakávaniu. Až na jednu, ktorú znečistila pleseň. To by ešte nebolo nič výnimočné. Všade okolo nás poletuje mnoho mikroorganizmov a niektoré z nich sa mohli usídliť aj na sledovanej kolónii baktérií. Výnimočné bolo, že kým celá miska bola kultúrami baktérií husto pokrytá, v okolí rozrastenej plesne nijaké zlaté stafylokoky neboli – len prázdny kruh. Fleming vedel, že v plesni musí byť čosi, čo dokáže zastaviť rast baktérií. Aké komické, povedal si nahlas. A vtedy objavil penicilín. Miska s plesňou a baktériami sa zachovala a – vysušená a zakonzervovaná – patrí k pokladom British Library.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.