Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za slobodu tlače museli bojovať už v 17. storočí, Miltonove argumenty su aktuálne aj dnes

.martin Švihorík .klub .esej

Organizácia Reportéri bez hraníc zverejňuje každoročne rebríček krajín s aktuálnym stavom slobody tlače. Pohľad naň nie je ani v 21. storočí lichotivý. Sloboda tlače ostáva problémom, no prvýkrát vážne vstúpila do centra pozornosti už v 17. storočí. Jeden z jej prvých obrancov bol aj John Milton.

Za slobodu tlače museli bojovať už v 17. storočí, Miltonove argumenty su aktuálne aj dnes AKG IMAGES/PROFIMEDIA John Milton nebol len básnik, ale pôsobil aj ako verejný intelektuál, ktorý obhajoval slobodu tlače pred cenzúrou, najmä v spise Areopagitika z roku 1644. Je iróniou osudu, že už v roku 1649 sa sám stal cenzorom, takým istým, ako boli tí, proti ktorým pred

situácia po rozmachu kníhtlače umožňovala raketovo šíriť nové myšlienky po celom kontinente, čo v predošlých dobách, odkázaných na ručné prepisovanie každého manuskriptu, nebolo možné. Nové myšlienky však v sebe niesli aj potenciál otriasť existujúcim poriadkom a meniť mocenské štruktúry. Svetské aj cirkevné špičky sa preto na nový vynález pozerali s nevôľou a snažili sa vzrastajúci myšlienkový rozmach eliminovať alebo aspoň vo veľkej miere kontrolovať. Vtedy problém slobody tlače zarezonoval najviac a azda najvýraznejšie sa prejavil v Anglicku. Krajina sa v polovici 17. storočia vďaka širokej nespokojnosti so spôsobom vládnutia Karola I. prepadla do občianskej vojny. A práve v atmosfére bojov medzi korunou a parlamentom predniesol básnik a spisovateľ John Milton svoju slávnu obhajobu slobodného šírenia myšlienok.

verejný intelektuál Milton

John Milton (1608 – 1674) je známy najmä ako básnik, autor slávneho Strateného raja (1667) a Raja znovu nájdeného (1671). Napriek tomu je jeho prozaické dielo značne rozsiahlejšie než to básnické. Práve Miltonova publicistika a vecná literatúra je bezprostrednejšie spätá s dobou svojho vzniku. Tá ju priamo modelovala a môžeme sa tak dozvedieť viac o vtedajších turbulentných časoch a problémoch, ktoré sužovali spoločnosť. 

Milton žil v búrlivom období prvej občianskej revolúcie v Európe. Zažil jej vrcholy a pády a dožil sa dokonca aj reštaurácie monarchie a návratu Stuartovcov. Bol typom občana-intelektuála, ktorý nedokázal žiť v ústraní, ale preberal na seba úlohu tribúna slúžiaceho revolúcii, ktorá spočiatku zaplavila spoločnosť optimizmom z krajšej budúcnosti. Búrlivá doba nastolila množstvo otázok a postavila intelektuálov pred problémy, na ktoré museli reagovať. A tak aj Milton výrazne prispieval do verejnej debaty tých čias.

„Ochrana slobody vyjadrovania je rovnako aktuálna aj dnes.“

Vrcholom Miltonovej publicistiky je spis Areopagitika z roku 1644, ktorého celý doplňujúci názov je: Reč pána Johna Miltona za slobodu nepovolenej tlače, určená anglickému parlamentu. V dejinách anglickej literatúry je to najvýznamnejší prejav zložený v klasickom štýle. Obdobie, v ktorom Milton svoju prácu publikoval, nie je náhodné. Predchádzalo mu zrušenie Hviezdnej komory (Star Chamber), mimoriadneho súdu trestajúceho protištátne činy, ktorý cenzorsky dozeral aj na tlač. Komora bola zrušená počas takzvaného dlhého parlamentu 5. júla 1641. Jej zrušenie sa stalo symbolom nástupu progresívnych síl nadchádzajúcej občianskej revolúcie, ktorá tak začínala potláčať absolutistické snahy Stuartovcov. A tak v rozmedzí rokov 1640 až 1660 mohlo vyjsť v Anglicku asi štyridsať tisíc rôznych publikácií. No sloboda tlače sa, bohužiaľ, dlho neudržala.

S novými obmedzeniami týkajúcimi sa tlače prišli presbyteriáni, ktorí medzičasom ovládli parlament a snažili sa potláčať rastúcu opozíciu zo všetkých radov. V januári 1642 vyšiel výnos, ktorý ukladal vydavateľom povinné údaje, ktoré musí obsahovať každá publikácia (napríklad autorovo aj tlačiarovo meno). Dlhý parlament vydal 14. júna 1643 aj nariadenie O regulovaní tlače a o zákaze mnohých nedávnych urážok a častých priestupkov spôsobených tlačením mnohých nepravdivých, poburujúcich, štvavých, ohováračských a nepovolených brožúr na veľkú ujmu náboženstva a vlády. V praxi to znamenalo pokus obnoviť cenzorské techniky zrušenej Hviezdnej komory. Nariadenie stanovovalo, že tlač každej publikácie musí schváliť určený cenzor. To však iba urýchlilo diferenciáciu revolučných síl a aj Milton (pôvodne presbyterián) sa pod vplyvom tohto nariadenia začal prikláňať k radikálnejším independentom, ktorí rázne vystupovali proti takému nariadeniu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite