boli to vyzy — najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť. V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola významná udalosť, na ktorú čakali stovky zvedavcov, roztrúsených v okolí rieky. Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu, vtedy bolo vidno, že sú skutočne obrovské. V záznamoch rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola udalosť a prísľub dobrého obchodu. Vo Viedni boli mäsiarstva špecializované na výsek výz, kde šikovní rybári vedeli svoj úlovok dobre speňažiť. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb. Ešte v časoch po druhej svetovej vojne existoval v Bratislave rybársky trh na vtedajšom Stalinovom námestí (dnes Námestie SNP), na ktorom ste mohli okrem bežných druhov takmer denne kúpiť vyzy a iné jeseterovité ryby.
cesta z mora
Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady.Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov — Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.