Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Farmári pôjdu za Matečnou len na piatich traktoroch. Ostatné vozidlá polícia nepustila.

Dunajské dinosaury

.tomáš Čejka .klub .príroda

V minulosti, približne do 16. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo – proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb.

Dunajské dinosaury WILD WONDERS OF EUROPE/LUNDGREN/PROFIMEDIA Napriek tomu, že vyza trávi v sladkej vode len malú časť svojho života, možno ju s privretým okom označiť za najväčšiu sladkovodnú rybu.

boli to vyzy — najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť. V strážnych búdach, rozmiestnených na brehu Dunaja, sedávali pozorovatelia, ktorí hlásili ich príchod. Ťah výz bola významná udalosť, na ktorú čakali stovky zvedavcov, roztrúsených v okolí rieky. Vyzy plávali proti prúdu vo veľkých húfoch, podaktoré občas vystrčili chrbát nad hladinu, vtedy bolo vidno, že sú skutočne obrovské. V záznamoch rybárskych cechov sa píše, že kapitálne kusy mali aj desať metrov. Chytiť veľkú vyzu bola udalosť a prísľub dobrého obchodu. Vo Viedni boli mäsiarstva špecializované na výsek výz, kde šikovní rybári vedeli svoj úlovok dobre speňažiť. Z Podunajska sa vyzy vyvážali aj do Prahy, Mníchova, Krakova, ba až do Paríža. Ich mäso bolo o to cennejšie, že sa smelo jesť aj v čase pôstov, podobne ako mäso ostatných jeseterovitých rýb. Ešte v časoch po druhej svetovej vojne existoval v Bratislave rybársky trh na vtedajšom Stalinovom námestí (dnes Námestie SNP), na ktorom ste mohli okrem bežných druhov takmer denne kúpiť vyzy a iné jeseterovité ryby. 

cesta z mora

Vyza je morská ryba, ale rozmnožuje sa v riekach. Proti prúdu dokáže prekonať aj stovky kilometrov. Dunaj si vyzy vyberali obzvlášť rady.Existujú jarné a jesenné línie vyzích populácií. Jarné migrujú logicky na jar, jesenné prezimujú po migrácii v dunajskej delte. Keď vyzy tiahli hore Dunajom, tlačili sa často aj do prítokov — Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. 

Obrovská, nevyužitá energia vodného toku Dunaja však nedala ľuďom najmä v 20. storočí spávať, a tak vybudovali na rieke viacero vodných diel — najväčšie sú takzvané Železná vráta, ktoré vznikli začiatkom 70. rokov na srbsko-rumunskom úseku Dunaja a naše slávne-neslávne vodné dielo Gabčíkovo, ktoré začalo svoju prevádzku koncom roku 1992. Práve Železné vráta sú príčinou, prečo nemôžu ryby migrovať proti prúdu na neresiská. Smutný pohľad je najmä na migrujúce ryby, ktoré sa v pravidelných intervaloch vracajú pod priehradu a tam čakajú, lebo nedokážu prejsť touto neprekonateľnou bariérou. 

„Do 16. storočia sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo.“

Ichtyológovia hľadajú spoločne s vodohohospodármi spôsoby, ako umožniť rybám prechod cez tieto prekážky. Jedným z angažovaných špecialistov je aj ichtyológ Ladislav Pekárik zo Zoologického laboratória Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Je členom medzinárodnej skupiny, ktorá sa snaží o záchranu jeseterovitých rýb. Hovorí, že vo vyspelých krajinách je bežné stavať popri priehradách rôzne rybovody či dokonca rybie výťahy, ktoré pomáhajú rybám prekonávať prekážky v pôvodných migračných trasách. V prípade výz je však problém s veľkosťou týchto stavieb. Väčšinou sa totiž konštruujú pre menšie ryby, takže postaviť rybovod, ktorým by prešli aj niekoľkometrové vyzy, je komplikované.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite