Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Gender je slovo prepasírované dejinami

.anton Vydra .klub

Ak už niečo symbolizuje súčasné kultúrne vojny, je to nepochybne výraz gender. Či už ide o jeho definíciu v Istanbulskom dohovore alebo v súčasnom feminizme, nebude na škodu sledovať na chvíľu aj trochu iné dejiny tohto slova.

Gender je slovo prepasírované dejinami HEMIS/PROFIMEDIA Freska zobrazujúca prvých biblických ľudí Adama a Evu v kaplnke Saint-Gonéry v Plougrescant v departmente Côtes-d’Armor vo Francúzsku. Pri Adamovi sú nástroje „mužskej“ práce – lopata a motyka, pri Eve „ženské“ vreteno. Ako však rodovo opísať anjela?

každé slovo má svoju genealógiu. Tá sa vinie jazykovou históriou až k zabudnutým počiatkom. Pôvodné významy už so súčasnými nebývajú vždy v súlade, no môžu napovedať veľa o povahe dnešných slov. Tak je to aj s výrazom gender, z ktorého sa pre niektorých stal štít, pre iných strašidlo – a pre ostatných záhadné slovo, ktoré viedlo k mnohým zmätkom. Nechcem sa zaoberať premenami významu tohto termínu v právnych dokumentoch, zaujíma ma skôr minulosť samotného slova. Je to ako dobrodružná výprava v protismere plynutia času.

tvrdé, mäkké, neživé

Hoci sa dnes anglické slovo gender používa často bez prekladu, jeho etymologická dráha sa v histórii uberá najprv k francúzskemu výrazu z 12. storočia genre, ktoré označovalo rod alebo druh, ale takisto žáner, spôsob, štýl. Od francúzštiny smeruje dozadu k latinskému genus (rod) a odtiaľ až ku gréckemu slovesu gignesthai – vzniknúť, narodiť sa, niečím sa stať.

V hlbokom antickom myslení to bol podľa Aristotela ešte jeho skorší predchodca, sofista Protagoras, kto vraj ako prvý zatriedil pomenovania vecí do mužského, ženského a neživotného rodu, a to podľa toho, akým spôsobom vznikli, a teda, či im zodpovedalo jedno z dvoch pohlaví, alebo nijaké. Protagoras pritom použil tri slová, ktoré sa pre človeka 5. storočia pred Kristom spájali s tromi jednoduchými predstavami: pomenovania v mužskom rode nazval arrena, čo znamenalo niečo tvrdé a silné; ženské nazval thélea, čo zas súviselo s mäkkosťou, šťastím a dojčením; a neživý rod bol preňho skeué, kam patrili mená rôznych vecí alebo domáceho náradia (jednoducho to, čo nerastie: kamene alebo ľudské výrobky). Prírodný poriadok sa tak mal odrážať aj v gramatickej štruktúre jazyka a s touto schémou mal ladiť, samozrejme, aj spoločenský systém.

Tri základné zložky nášho sveta (príroda, jazyk a spoločnosť) sa potom rôzne hierarchizovali, no zdali sa nadlho v dokonalej súhre: biologické, gramatické a sociálne rody na seba odkazovali a boli vnímané ako celkom prirodzené rozparcelovanie sveta, v ktorom má všetko presne vymedzené miesto: mužské, ženské a neživé. Výnimky boli nebezpečným narušením takto racionalizovaného poriadku univerza, takže sa na ne upozorňovalo nanajvýš tak medzi učencami. Za prvé problémy však mohol preklad, presun z jednej gramatiky do druhej, z jedného sociálneho rámca do iného. Najlepšie to vidieť na jazyku.

mesiace a luny

V dejinách poetiky platilo, že gramatický rod nie je pri interpretácii básnického diela nikdy celkom nevinný. Francúzsky filozof Gaston Bachelard k tomu s dávkou láskavej irónie poznamenal, že slová pre veľké veci nadobúdajú – aspoň v poézii – zmysel len vtedy, ak tvoria „páry“, ktoré vnímal „heterosexuálne“: tá noc a ten deň, ten život a tá smrť. Kým neprekročíme hranice vlastnej jazykovej skupiny, môže sa zdať všetko viac-menej v poriadku a gramatické rody budú veľmi jasne vplývať na našu predstavivosť. Na jej základe si formulujeme aj stereotypné sociálne rodové určenia, ktoré sa dnes označujú práve slovom gender.

„Genderisti nás oboznámili s vážnymi nerovnosťami a rozdielmi, ktoré sú buď prekonané, alebo ostávajú naďalej problematické.“

Lenže preklad tieto rokmi usadené predstavy dokáže narušiť. Takže keď Boris Pasternak napíše zbierku Sestra moja – život, bude sa tomu slovenský čitateľ trochu čudovať. V ruštine je totiž život feminínum – preto je Pasternakovi sestrou. Podobne je to so smrtkami, ktoré u nás majú väčšinou ženskú podobu, no v nemeckej literatúre je Smrť on: der Tod. Podľa pohlavia Smrti v rozprávkach sa dá určiť, z akého jazykového prostredia asi tak pochádzajú. Podobných prípadov je viacero: keď sa vo francúzskej poézii zapozerala Luna (ona) do Slnka (on), nabaľovali sa na obe slová buď ženské, alebo mužské prívlastky, a podľa toho sa utvárala aj komplexná scéna poémy. No predstavme si úbohého prekladateľa takej básne do nemčiny, kde je Mesiac on a Slnko ona. Všetko je obrátené a tá inverzia pôsobí pri preklade fatálne, pretože nestačí preložiť len slová, treba prekopať aj celú atmosféru príbehu. A to už nie je také jednoduché.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.anton Vydra .klub
.diskusia
.neprehliadnite