taliansky spisovateľ Italo Calvino nebol len tak hocikto. Calvino bol majstrom textovej štruktúry, literárnej hry s čitateľom, zmyslu pre príbeh vyjadrený v skratke. Jeho Neviditeľné mestá ho preslávili a on o tom dobre vedel. To, že dnes vychádzajú vo vynikajúcom slovenskom preklade Stanislava Valla, v mimoriadne kreatívnom knižnom šate, ktorý pre Artforum navrhol Palo Bálik, a tiež s nádherne melancholickými ilustráciami Daniely Olejníkovej, ku ktorým sa musíte doslova prerezať, to všetko dodáva tej knihe na vznešenosti a robí ju viacvrstvovým literárnym zážitkom. Napriek tomu môže niekoho prekvapiť, že v knihe nenájde jednoduchý príbeh na sobotný podvečer, ale poéziu ukrytú v próze.
Veľa sa už toho popísalo o matematickej, „tabuľkovej“ štruktúre Calvinovej knihy: 9 kapitol, 11 tém, 55 miest, pomenovaných ženskými menami. Všetko je to usporiadané, racionalizované, presné – a všetko je to jedna veľká hádanka. Literárni vedci sa roky sporia, či sa za tými mnohými mestami skrýva iba jedno jediné a ak áno, ktoré vlastne. Najčastejšie sa spomenú Benátky, ale sú aj iní kandidáti. Poetické opisy miest, nad ktorými sa rozplýva literárny Marco Polo a o ktorých rozpráva vladárovi Kublaj Chánovi, sú prerývané dialógmi oboch mužov. Nimi sa každá kapitola začína, nimi sa aj končí. Všeličo v nich zaznie, všeličo sa naznačí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.