Pápež Pius X. raz povedal: „Dajte mi deti do šesť rokov, a potom si ich už môžete zobrať“. Mal na mysli, samozrejme, to, že pre život každého dieťaťa sú rozhodujúce prvé roky života, prostredie, v ktorom žije, ľudia, ktorí ho obkolesujú a formujú.

Gabriel Kollár je mladý slovenský someliér, ktorý v roku 2010 reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy someliérov. Pracuje pre vinárstvo Elesko. Vrcholí sezóna sektov, a tak nás zaujímalo, aké sekty majú radi Slováci a aké sú najnovšie trendy vo svete.

Môj šerpa Chatur bol vždy veľká kopa šťastia. Večne vysmiaty, niesol šialene ťažký náklad a do toho pofajčieval a vtipkoval s mojimi turistami. Dnes večer na treku si s ní­m začali debatu – v Nepále veľmi neobvyklú – o sexe. Či teda majú tí­ naši Nepálci sex pred svadbou, alebo nie, či pociťujú lásku a prí­ťažlivosť k žene, ktorú im niekto vybral a oni ju vidia až krátko pred svadbou...samozrejme, tieto otázky sú úplne opodstatnené – je to úplne iná kultúra a našincovi sa rozum zastavuje nad pomyslení­m že by prvýkrát mal sex až cez svadobnú noc a najmä, že by mal prežiť život so ženou, ktorú si sám nevybral...

Knihy sa nedajú sfilmovať. Teda, dali by sa, ale ako by to vyzeralo? Úvodný záber na knihu, pokojne zo všetkých strán, potom záber na prvú stránku, na druhú, na tretiu, a tak ďalej až do konca. Tak minúta na stranu, tristo strán, tristo minút, veľmi dlhý film a čosi mi vraví, že by sa sfilmované knihy asi s veľkým diváckym úspechom nestretli.

V utorok popoludní sa v Prahe objavil sneh. Sibírsky vzduch, ktorý nakoniec dorazil koncom týždňa z Ruska, bol však ešte ďaleko, nad českou kotlinou sa tak rozkladala pochmúrna, no ešte celkom teplá jeseň. Kopu snehu dali na pražský Anděl, niekoľko sto metrov od našich čoraz viac spojených redakcií Lidových novín a MF DNES, priviezť ľudia zo spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá už niekoľko rokov obhospodaruje naše bývalé federálne vreckové veľhory. Vedľa hromady snehu bola aj kabínka najnovšej lanovky Funitel, ktorou sa po desiatkach rokov opäť prepoja všetky zjazdovky na Chopku, v tejto asi najlepšej slovenskej zjazdárskej lokalite.

Máme za sebou polovicu dlhodobej časti súťaže, hrali sme už so všetkými súpermi, takže je možno čas na akúsi priebežnú bilanciu. A ako v každom športe, ak sa niekto obzrie za polovicou sezóny, tak mu zrak zrejme spočinie ani nie tak na jednotlivých zápasoch, ako skôr na postavení v tabuľke. To má asi najvýpovednejšiu hodnotu a piate miesto Slovana je čosi, čo zrejme prekonalo všetky očakávania. Z tohto pohľadu sa nedá prvá polovica sezóny hodnotiť inak ako pozitívne. Z pohľadu jednotlivých zápasov to vyzerá podobne. Určite boli zápasy, ktoré sme nevyhrali a pritom sme ich vyhrať mohli, ale boli tam aj zápasy, ktoré sme mohli prehrať a pritom sme ich vyhrali.

KNIHA Pišta Vandal: Prototyp Eva (Limerick, 2012) Literárne spracovania dramatického, apokalyptického zápasu medzi človekom, hriechom a Bohom majú dlhú a pestrú históriu: od výborných diel Danteho, Miltona, Komenského, Johna Bunyana, Bulgakova či C. S. Lewisa až po dobre mienené gýče, medzi ktorými patrí Youngova Chatrč medzi tie lepšie kúsky. A potom je tu hard-core apokalypsa Prototyp Eva Pištu Vandala, metalistu a pankáča, autora duchovnej poézie aj Havinkovho hovienka, Pekelnej muziky aj životopisu misionára Karola Nižňánskeho.

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.

KNIHA Jiŕí Dvořák: Rostlinopis (Baobab, 2012) Rostlinopis Jiřího Dvořáka je knižka pre zvedavcov. Na prvý pohľad sa zdá, že je len o rastlinách, no pri čítaní človek zistí, že je to omyl. Narazí totiž i na zvieratká. Jedno z nich je napríklad leňochod. Ten sa dokáže zelenať a dokonca i žltnúť. Nie, nie je to preto, že zjedol pokazenú slivku, marhuľu a či inú bobuľu, ale preto, že „Lenochod má sinice. Sinice mají lenochoda.“