Jaroslav Daniška sa pred časom pokúsil vysvetliť, prečo Putin klame (.týždeň 8/2015). Rád by som na jeho text reagoval a otočil optiku – na Západ. V západných médiách, čiže aj v slovenských, možno sa v posledných rokoch dočítať na adresu Ruska len toľko, že porušuje medzinárodné pravidlá, klame a ohrozuje mier široko-ďaleko. Ešte do toho zaznie, aká je ruská propaganda šikovná a malo by sa ju obmedziť, ak nie priam zakázať. USA organizujú proti Rusku euroatlantickú koalíciu, sankcie, na Ukrajine stmeľujú prívržencov vojny proti Rusku až do posledného Ukrajinca a politikov Európskej únie odhaľujú ako svojich služobníčkov.

Paradoxnú realitu, v ktorej sa Európa brodí, dobre ilustruje krvopotná dohoda o predĺžení programu pomoci Aténam. Treba ju uvítať, hoci nič nerieši, len odsúva rokovania o novom programe.

Keď 27-ročnú Sudánku, vydatú za amerického občana, pred súdom obvinili jednak z cudzoložstva a jednak zo zavrhnutia islamskej viery, dostala tri dni na to, aby odmietla manžela aj kresťanstvo. Neurobila to – a odsúdili ju na smrť obesením.

Milí priatelia, nedá sa písať len o témach ušľachtilých. Treba občas aj o tom zemitom, ľudskom, páchnucom, no očistnom. Už dlhší čas mám veľkú potrebu venovať sa veľkej potrebe. Zbaviť túto ošemetnú, dôverne známu tému úškľabku a neodôvodnej tabuizácie. Ale tak s ľahkosťou, nadhľadom a úctou. Ospievať ju dôstojne, ako by to urobil napríklad Homér. Predniesť o tejto činnosti niečo hlboké ako Seneca a priateľsky vrelé ako Filan. Trocha pateticky, trocha poeticky. Super, bomba, mega, špicová, miliónová veľká potreba. Samotné slovné spojenie napovedá, že nejde o obyčajnú potrebu.

Sťahujeme sa, do väčšieho, do lepšieho, už to zopár rokov trvá, a zopár rokov to ešte trvať bude, ale nakoniec sa nám to podarí. Presťahujeme civilizáciu na internet. Kultúrne statky, poznanie, informácie, fakty, príbehy, všetko sa presúva online, aby bolo k dispozícii cez pár klikov.Už dnes je suma toho, čo už sa nám podarilo presťahovať, nepredstaviteľne veľká, takže si ju ani nepredstavujme.

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

Slovenská technická univerzita má dvanásť nových počítačov. Aj keď sa to nemusí zdať výnimočné, tentoraz je nová technika dôležitejšia. Až tak, že ju prišiel otvoriť prezident Andrej Kiska. Je teda jasné, že nejde o obyčajné počítače. Sú súčasťou nového výskumného centra, ktoré sponzoruje firma Eset. Študenti sa v ňom majú vzdelávať v oblasti informačnej bezpečnosti.

Na operetu sa oponenti odjakživa pozerali cez prsty ako na menejcenný zábavný žáner. Mladšiu sestru opery to však vôbec nemusí frustrovať. Publikum ju totiž miluje. Aj na Slovensku vždy živila divadelnú pokladnicu (neraz bez ohľadu na kvalitu predstavení či dokonca samotných diel).

Českí poslanci odhlasovali, že sa budú na zajtrajšej utorkovej schôdzi zaoberať poľadovicou. Áno, poľadovicou: ako vznikla, prečo jej bolo toľko, kto ju tam dal a či sa proti nej nedalo urobiť viac.