Americké hľadanie

.lukáš Krivošík .časopis .reportáž 15.01.2012

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

Život v otcovom tieni

.miriam Grossová .časopis .klub 15.01.2012

„Nie, nedám sa presvedčiť, aby som hovorila o Stalinovi. Azda ste si všimli, že som to neurobila za celých šestnásť rokov, čo som v zahraničí. Ustúpila som jediný raz, v roku 1981 v programe Malcolma Muggeridgea na BBC, a odvtedy to ľutujem a s Muggom sa už nerozprávam... Prepáčte, že som taká drsná, až nevychovaná, ale rovnako reagujem zakaždým, keď dostanem pozvanie, ako je to vaše, pozvanie založené na absolútnej nevedomosti a nesprávnych predpokladoch.“

Kto sú americkí židia?

.lukáš Krivošík .časopis .reportáž 15.01.2012

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 15.01.2012

„Zlomená platnička?” pýta sa ma udivene môj bývalý jogín. Bývalý, lebo jogu už cvičiť nemôžem. Pozerám na neho až previnilo – budeme ešte kamaráti, aj keď nebudem k nemu chodiť na jogu? A čo moje ranné prechádzky po pláži? Nikdy sa mi nepodarí vstať ráno o deviatej, pokiaľ nebudem mať konkrétnu aktivitu na práci.

Čas pred búrkou

.peter Bálik .časopis .hudba 15.01.2012

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.

Tri recenzie

.časopis .ostatné 15.01.2012

Knihy roka 2011

.časopis .literatúra 18.12.2011

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Vladimír Mináč

.lukáš Krivošík .časopis .téma 18.12.2011

Bol komunistickým intelektuálom, ktorý dejiny slovenského národa ovenčil mýtom plebejskosti. Počas života vraj prečítal 10-tisíc kníh. Jeho myšlienky dodnes rezonujú v národnom podvedomí a radi sa na ne odvolávajú aj politici strany Smeru.

Keď budem veľký, preložím Bibliu

.jozef Uhlík .kristína Uhlíková .časopis .náboženstvo 18.12.2011

O čom zvyčajne snívajú 17-roční puberťáci? O najmodernejšom počítači alebo telefóne? O tom, že si urobia vodičák? O tom, že sa dostanú na výšku? Jozef Roháček sníval o tom, že preloží Bibliu do slovenčiny.

Ako som vykopal Abú Simbel

.giovanni Belzoni .časopis .klub 18.12.2011

Jeden z najväčších objaviteľov starovekého Egypta bol Benátčan Belzoni. Tento dobrodruh so zmyslom pre archeológiu urobil viacero významných objavov, jedným z najvýznamnejších bolo vykopanie pieskom zasypaného chrámu Abú Simbel v Núbii, v južnom Egypte. Chrámový komplex dal v 13. storočí pred Kristom zhotoviť najmocnejší egyptský faraón Ramesse II. a pamiatku objavil v roku 1812 Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt. Prinášame preklad textu, ako vykopanie chrámu opísal sám Belzoni.