Erazmus Rotterdamský nechá v dialógu Epikurejec prehovoriť postavu Hedonia takto: „Omyl je plodný, pravda je len jedna.“ Tá veta na okamih vzbudila moju pozornosť. A tak som sa pustil do pátrania.

Kým v prvom polroku roka 2020 sme pandémiu zvládli, v druhom sa krajine nedarilo. Dôvodom je opustenie víťaznej stratégie a hľadanie rýchlych a ľahkých riešení. Najbližšie týždne budú preto rozhodujúce.

Predseda vlády, v citovo podfarbenom prejave, oslovil verejnosť. Vraj máme objaviť to, čo v nás je a vrátiť sa k „víťaznej stratégii boja s pandémiou“. Napísaný a poctivo nacvičený prejav, pravdepodobne prečítaný z čítačky, však zároveň odhalil, že síce hovorí skoro spisovne, ale neúprimne. A hlavne, nehovorí celú pravdu.

Hrôzy druhej svetovej vojny ukázali, že nasadenie v boji nie je iba doménou mužov. Všetky armády v 20. storočí boli zvyknuté na prácu žien ako zdravotníčok alebo v tyle, ale nie v prvej línii. Objavili sa ženy ako partizánky alebo špiónky. Sovietsky zväz ako prvý povolil ženám obliecť si uniformu a ísť bojovať priamo na front ako súčasť pravidelnej armády. Jedna čisto ženská jednotka vstúpila do dejín pod legendárnou prezývkou Nočné čarodejnice.

Podľa zistení portálu televízie Joj noviny.sk vyšetrovatelia nevypočuli hlavného svedka, a tak je skutok údajného zasahovania do nezávislosti súdu v prípade obvineného popisovaný len veľmi stručne.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) v diskusnej relácii televízie Joj Na hrane povedala, že žiadna vláda nie je ideálna, ani táto.

Azda neexistuje oblasť, ktorá by dnes na Slovensku fungovala na našu spokojnosť. Situáciu charakterizujú slová ako neistota, chaos, rozporuplnosť, konfrontačnosť. Kritická situácia, ktorá sa odráža najviac pri nezvládaní pandémie, ukazuje, že Slovensko potrebuje zmenu v prístupe, zmenu v riadení, zmenu v činoch.

Keby sa v prvej polovici 40. rokov minulého storočia niekto opýtal mojich rodičov alebo ich rovesníkov, či sa neboja priviesť do vojnou zmietaného sveta deti, povedali by, že sa boja.

Úbohému statusu ministra financií sa neoplatí venovať, ak ma niečo prekvapilo, tak niektoré pomerne hlasné názory ľudí (väčšinou neprávnikov) z mojej bubliny o tom, ako zle Ústavný súd rozhodol.

Mám rada ľudí. Veľmi. Učím v škole, venujem sa snúbencom, birmovancom. Jednoducho, život s ľuďmi a pre ľudí je pre mňa veľmi dôležitý a teším sa z toho, že som pre ľudí užitočná, viem pomôcť, poradiť. Ale potom príde leto. Dovolenky, cestovanie. A ja zrazu potrebujem utiecť.