Bolo to v roku 1962, keď v literárnom časopise Novyj mir číslo 21 vyšla novela Jeden deň Ivana Denisoviča. Jej autora Alexandra Solženicyna ako literáta dovtedy nikto nepoznal. Debutant pritom nebol žiadny mladíček - mal už 44 rokov.

Je až neuveriteľné, od koho všetkého človek počuje, že pravidelne navštevuje veštkyne. Nedalo mi, aby som to konečne nevyskúšal aj ja. Dozvedel som sa niečo o

Richard Müller a

Strana Vladimíra Palka predstavila Františka Mikloška ako horúceho prezidentského kandidáta – na tretie miesto. Hoci sa Mikloško sotva môže stať prezidentom, ľudia okolo Palka inú možnosť ako kandidovať ho ani nemali. Inak by už nemohli veriť na zázrak.

Za komunizmu sme od oficiálnych médií nečakali žiadne zázraky. Pripadalo nám normálne, že šírili komunistickú propagandu, a ak občas aj pobavili, bolo fajn. To,

Počas normalizácie mal odvahu prezentovať otvorene svoje názory. Spoluvytváral trendy západoeurópskeho umenia. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa vracia do Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislava s dielom Vila mystérií, ktoré bolo vystavené len jediný raz, v roku 1967 vo švédskom Lunde.

Farba kože je na jednej strane veľmi nápadnou, ale na druhej strane v podstate dosť bezvýznamnou charakteristikou človeka. Bezvýznamnou, pretože ide len o vlastnosť povrchu, ktorá predsa o vnútre nevypovedá vlastne vôbec nič. No a nám, civilizovaným ľuďom, ide predsa o vnútro a o podstatu, nie o povrch.

Bývalého vodcu bosnianskych Srbov zadržali za bizarných okolností. Radovan Karadžič bol zatknutý ako liečiteľ a duchovný guru. Muž, ktorý sa nedávno brodil v krvi, teraz sľuboval, že všetkým pomôže a všetko vylieči.