K doterajším šiestim okruhom Slovenského rozhlasu pribudli dva nové. O ich zameraní a obsahu hovorí programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj.

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Sisa Michalidesová je zvláštny človek. Vyzerá ako bezstarostné dieťa, ktoré sa vie nadchnúť pre veľa vecí. A pritom sa ešte ako tínedžerka nebezpečne priblížila smrti. Je to mimoriadne talentovaná a plodná hudobníčka. Hrá džez s kapelou 3+1, píše hudbu k divadelným inscenáciám (Červená princezná, Truth Story) a k filmom (Zima kúzelníkov, Malé oslavy), napísala a nahrala dva albumy detských pesničiek Veľkí herci spievajú malým deťom, krátko pred Vianocami vydala album Zimní kúzelníci (pozri text v rámčeku). Okrem toho hrá divadlo, chodí do lesa a spolu so svojím manželom Petrom Preložníkom robí hudbu a chová zajace, ktoré voľne behajú po záhrade.

Július Satinský už získal slovenskú nesmrteľnosť ako jedno písmenko z dvojice L + S. Dnes si ho však všimneme mimo tohto legendárneho fenoménu, ako spisovateľa, fabulátora, epika, rozprávača, literáta.

Túlať sa mesiac po Holandsku s fotoaparátom na krku bola výzva. Výzva, ktorú som neodmietol a spravil som dobre. Výzva, ktorú by som si ešte aspoň raz rád zopakoval.

Zomrel Ivan Medek. Odišiel muzikológ, novinár, disident, kancelár prezidenta, ale aj noblesný človek či posledný gentleman vo verejnom živote, ako písala česká tlač.

Kopírovanie hudbu nezabíja. Zabíja ju nepochopenie potrieb poslucháčov a neschopnosť prispôsobiť sa technologickému pokroku.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol v slovenskej literatúre prítomný od polovice šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. Celý čas sa v nej pohyboval na okraji, a predsa sa akýmsi tajomným spôsobom ocital uprostred diania. Alebo sa literárny pohyb vždy ustálil okolo neho? Bol to sebastredný narcis alebo „druhý človek“ slovenskej literatúry?

Filmové či knižné dvojky často budia oprávnenú obavu, či nepodlezú latku, ktorú nastavil prvý diel. V prípade knižnej dvojky člena Bankovej rady NBS Ľudovíta Ódora to rozhodne neplatí.