Minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič hovorí, že boj s byrokraciou je nekonečný ako boj s otravnými muchami. Preto potrebuje nadhľad, odhodlanie, empatiu s tými, ktorým sa u neho kujú zákony a vyhlášky, a pevné nervy.

Rozhovor s náboženským vodcom moslimov v Srbsku muftim Muamerom Zukorlićom z Noveho Pazaru o jeho kandidatúre za prezidenta.

Voľby 6. mája potvrdili smerovanie do EÚ, demokrati sa zrejme spoja opäť so socialistami a víťazní pokrokári (predtým radikáli) ostanú naďalej v opozícii. No dojem, že Srbsko, ako kľúčová krajina západného Balkánu, už neprežíva drámy, by bol mylný.

Skupina Judas Priest je fenomén, ktorý nepatrí len jednej generácii. Počúvajú ju starí rodičia, ich deti i vnúčatá. Niet sa čo čudovať, veď si žije svoj kovový život už pekných pár desaťročí.

Dnes 92-ročný Marek Celláry z Prievidze strávil posledné mesiace druhej svetovej vojny v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen. Až teraz sa však rozhodol prvýkrát rozpovedať svoj príbeh širšej verejnosti.

Nudný, bez charizmy. No aj vitálnejší než donedávna, o desať kilogramov štíhlejší. Nový francúzsky prezident François Hollande (57) evidentne pookrial nielen v súvislosti s politikou. Zmenili ho ženy po jeho boku.

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.

Mal som tú česť, že sme sa s Dežom Ursinym párkrát stretli aj osobne. Nikdy sme sa nezhovárali, vždy sme sa len videli (teda ja jeho) a pozdravili (vždy akosi placho). Napríklad na koncerte v Prahe, či v Dome zvuku na Kolibe, v deň, keď donahrával Príbeh a ja som náhodou nahrával hneď po ňom. Pre zvukára Juraja Solana, ktorý robí taký mäkký zvuk ako stvorený do Ursinyho hudby, to musel byť riadny skok...

V ostatnom čase čoraz častejšie a nástojčivejšie zaznieva v katolíckej cirkvi volanie po novom začiatku.