Hoci sa možno Bruselu zdalo, že podpísanie asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou je hotová vec, ruské médiá to videli inak – a ukázalo sa, že sa nemýlia.

Žijeme v čudnom čase. Z jednej strany sa ozývajú apokalyptické reči o konci slobodného sveta, z druhej samochvála, že žijeme v najlepšom z možných svetov. Pre človeka, ktorého najvyššou hodnotou je ľudská sloboda, je ponovembrový čas tak či tak vyvrcholením slovenských dejín, aj keď vie, že dnešné Slovensko nie je najlepším z možných svetov. Nie sme rozdielnou, ale rozdelenou spoločnosťou, nie sme spoločnosťou práva, ale bezprávia, ešte stále ostávajú niektorí z nás za dverami, uzavretí múrom a ohradení plotom, spoločnú budúcnosť ešte stále predurčujú naše odlišné minulosti.

Osem mladých ľudí, päť Čechov, dvaja Poliaci a jeden Slovák sa na štyri mesiace vybrali do Južnej Ameriky, aby v dvoch trabantoch, v poľskom „maluchu“ a na motorke Jawa prešli naprieč kontinentom zo severu na juh. Počas tých 21 124 kilometrov zažili výnimočné veci.

Polmiliardová krádež kryptomeny. Smrť riaditeľky burzy. A odhalenie tajomnej, päť rokov ukrývanej identity otca Bitcoinu. Fanúšikovia virtuálnej meny majú opäť o čom rozprávať. Skutočnú pravdu však pozná málokto.

Počas roka, ktorý som strávil v Izraeli, sa mi intenzívne vracali záblesky spomienok na detstvo. Celkom neočakávane som si spomínal na chvíle z dospievania za Železnou oponou počas normalizácie v komunistickom Československu. Plot okolo vlasti nám bránil prejsť za hranice, chránil nás pred vplyvmi zvonka a tiež pred nami samotnými. Známy pocit z prísne ohraničeného územia, tentoraz medzi múrom a morom, sa začal v mojej mysli spájať a prelínať. Vo vzduchu viselo napätie a pocit telesného aj psychického ohrozenia – veľmi ľudské emócie, ktoré nemožno ignorovať.

Keď v roku 2010 vyšla kniha Slávne vily Slovenska, bolo tu prirodzené očakávanie, že české vydavateľstvo Foibos Books urobí ďalšiu „slovenskú“ knihu a zmapuje bratislavské vily. Tak ako urobilo špeciálne vydanie pre Prahu a Brno. Lenže Foibos sa radšej vybral mapovať slávne vily do Slovinska, a preto ostalo voľné pole pre iných vydavateľov. Celkom logicky sa o slovo prihlásilo vydavateľstvo Marenčin PT, ktoré má kvalitnú edíciu kníh o Bratislave.

Liečebné hladovanie ako terapeutická metóda znamená, že 10, 20 alebo až 40 dní pijete iba vodu. Žiadne jedlo, žiadne šťavy, len voda a pohyb. Výsledkom je ozdravený a výkonnejší organizmus. Príliš jednoduché, aby to fungovalo?

Na schôdzi zdvihol ruku. Riaditeľ im povedal, nech hovoria na rovinu. Čo si myslia. Využil to teda na to, aby nahlas povedal niečo, čo v sebe už niekoľko mesiacov dusil. Začal hovoriť o nízkych platoch zdravotníckeho personálu, potom o špinavých priestoroch, nedostatku vody, poslednom rozbitom sterilizátore, a vôbec, o pretekaní a plytvaní vodou v celej nemocnici. Nezastavil sa a pokračoval ďalej o teple v čakárňach, keď sa do nich nahrnú pacienti a o nedostatku chirurgických nástrojov na sálach. Svoju reč ukončil slovami: „Toto sa nedá vydržať. Nikto to nemôže vydržať.“ Sála sa ponorila do nepríjemného ticha.

Indické voľby Také vysoké čísla sa v parlamentných voľbách inde na svete nevyskytujú. V Indii hlasovalo 537 miliónov voličov (rekordne vysoká účasť bola 66,38 percenta). Hlasovanie trvalo päť týždňov. Minulý týždeň volebná komisia oznámila, že zvíťazila koalícia opozičných strán pod vedením Nárendru Módího, predsedu Indickej národnej strany. V parlamente, ktorý má 543 kresiel, ich získala 325.

Keď som bol malý chlapec, zdalo sa mi, že dostať sa na hokejový alebo futbalový Slovan je takmer nemožné. Bolo to z Petržalky ďaleko, až cez most, a stálo to celých päť korún.