Tieto letné dni sú na Brusel neobyčajne horúce. Bývam u svojho nešťastného priateľa Jaceka, rovno pred Európskym parlamentom, na Námestí Lux. Malé námestie je smutne známe ako „mäsiarsky trh“ mladých eurokratov. Debaty, konferencie a recepcie, ktoré si inokedy v hlavnom meste užívam, sa teraz nekonajú. A tak sa potulujem po Námestí Lux.

V nedeľu 9. júna bol odvysielaný posledný diel tretej série kultového televízneho fantasy seriálu Hra o tróny. Autora literárnej predlohy a koproducenta seriálu, spisovateľa Georgea R. R. Martina, časopis Time už v roku 2011 zaradil medzi najvplyvnejších ľudí na svete. Kto je to vlastne?

S poslancom Igorom Matovičom sme hovorili v utorok ráno, 4. júna, keď mal Ľubomír Galko len 19 podpisov pod návrh na odvolanie ministra Glváča. V tom čase ho nechcel podporiť ani Matovič.

Katalánska reťaz Sen o samostatnosti Barcelony od Madridu stále žije. Dňa 11. septembra, keď je v Katalánsku národný sviatok La Diada, to prívrženci odtrhnutia od Španielska dokázali pomocou ľudskej reťaze, merajúcej 400 kilometrov. Ľudia sa držali za ruky od severu, kde je hranica s Francúzskom, po hranicu na juhu s iným španielskym regiónom, Valenciou.

Občas sa fakt cítim doma ako cudzinec. Najmä pri čítaní novín alebo po prezidentských či parlamentných voľbách. Najsmutnejšie však býva blúdenie našou nedávnou históriou. Keď hovorím „našou“, nemám na mysli dejiny jedného-jediného záhumienka. Sme predsa Slovania a Európania, hejže? Napríklad: Nedávno vyšla ďalšia kniha Jana T. Grossa Zlatá žeň. Po jeho knihách o pogromoch v Jedwabnom (Susedia) a Kielcoch (Strach) je táto inšpirovaná fotografiou skupiny dedinských mužov a žien, ako svorne sedia po dobre vykonanej práci pri hromade kostí.

Boris Vian je možno klasikom svetovej literatúry a už len kvôli Pene dní je to celkom v poriadku, avšak, ak by zároveň nebol Vernonom Sullivanom, nevracal by som sa k nemu tak často. U mrtvých na barvě kůže nesejde, Zabte ošklivé, Holky nemaj ponětí a samozrejme Naplivu na vaše hroby, prvý román Vernona Sullivana, preložený do francúzštiny Borisom Vianom.

Star Trek: Do temnoty, dvanásty veľký celovečerný Star Trek, nakrútený primárne pre kiná, sa od 6. júna premieta aj u nás. Kultúrna inštitúcia, ktorej je dôstojným reprezentantom, ho vo všetkom presahuje, ale tak je to správne. Lebo Star Trek, dámy a páni, Star Trek je grál.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

Táto story sa pre mňa začala v sobotu 16. júna 2012. Na jej začiatku bol článok v denníku SME. Jeho titulok U Jahnátka zarobila státisíce naznačoval, že pôjde o úspešný príbeh. A naozaj. Pre hlavnú postavu určite.

„Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou,“ povedal v novembri 1989 Václav Havel. Havlov poetický výrok nahradila 3. marca 1991, v deň medializovanej lži o cenzúrovaní Vladimíra Mečiara zo strany VPN, lož ako pracovná metóda. Posadila Mečiara na dvadsaťročie na koňa. Postupne sa však lož stala rutinou verejného života a osvojila si ju celá politická scéna.