Dnešným jazykom doby sa stal sebaklam. Ficov sebaklam, že krízu možno riešiť jej neriešením, nie je prekvapujúci. Sebaklam ustráchaných reformátorov bez reforiem je však trpký. Práve preto je dnešná slovenská otázka v podstate problémom odvahy.
Sebaklamom našej bezstarostnosti je ilúzia o dnešnom Rusku. Rusko dlhodobo sleduje imperiálnu politiku a so stále rozšírenou myšlienkou slovanskej vzájomnosti nemá jej euroázijská koncepcia nič spoločné. Rusko rozlišuje tradične medzi svetom, ktorý pokladá za svoju vnútornú súčasť, blízkym zahraničím a vzdialeným zahraničím. K tomu, čo pokladá za svoje vnútro, sa správa autokraticky, blízke zahraničie sa usiluje spraviť súčasťou svojho vnútra a voči vzdialenému zahraničiu sa vymedzuje, alebo sa ho usiluje premeniť na blízke zahraničie. S Ruskom treba žiť, ale robiť si ilúzie o jeho povahe je nebezpečné.
Zničujúcim sebaklamom jepredstava, že súčasná kríza sa vyrieši sama od seba, že si len stačí zaplatiť odklad riešenia. Nestačí. Čím dlhšie bude tento sebaklam určovať európsku politiku, tým bude kríza zdĺhavejšia. Iróniou osudu sa môže stať, že likvidátormi európskej myšlienky nebudú tí, čo na jej neriešenie kriticky poukazujú, ale tí, čo síce o európskej myšlienke kvetnato rozprávajú, ale nerobia nič pre skutočné riešenie. Ozajstným problémom dnešných európskych hodnôt je ich absencia, spojená na jednej strane so sebaklamom, že existuje akési čisto ekonomicko-technokratické riešenie krízy, na druhej, že existuje jej čisto politické, neekonomické riešenie.
Je to suché, ale pravdivé konštatovanie – jazyk a ducha dnešnej doby spoluvytvára lož, ktorá sa pýši víťazstvom nad pravdou, lož ako pracovná metóda a lož ako sebaklam.
Sebaklamom našej bezstarostnosti je ilúzia o dnešnom Rusku. Rusko dlhodobo sleduje imperiálnu politiku a so stále rozšírenou myšlienkou slovanskej vzájomnosti nemá jej euroázijská koncepcia nič spoločné. Rusko rozlišuje tradične medzi svetom, ktorý pokladá za svoju vnútornú súčasť, blízkym zahraničím a vzdialeným zahraničím. K tomu, čo pokladá za svoje vnútro, sa správa autokraticky, blízke zahraničie sa usiluje spraviť súčasťou svojho vnútra a voči vzdialenému zahraničiu sa vymedzuje, alebo sa ho usiluje premeniť na blízke zahraničie. S Ruskom treba žiť, ale robiť si ilúzie o jeho povahe je nebezpečné.
Zničujúcim sebaklamom jepredstava, že súčasná kríza sa vyrieši sama od seba, že si len stačí zaplatiť odklad riešenia. Nestačí. Čím dlhšie bude tento sebaklam určovať európsku politiku, tým bude kríza zdĺhavejšia. Iróniou osudu sa môže stať, že likvidátormi európskej myšlienky nebudú tí, čo na jej neriešenie kriticky poukazujú, ale tí, čo síce o európskej myšlienke kvetnato rozprávajú, ale nerobia nič pre skutočné riešenie. Ozajstným problémom dnešných európskych hodnôt je ich absencia, spojená na jednej strane so sebaklamom, že existuje akési čisto ekonomicko-technokratické riešenie krízy, na druhej, že existuje jej čisto politické, neekonomické riešenie.
Je to suché, ale pravdivé konštatovanie – jazyk a ducha dnešnej doby spoluvytvára lož, ktorá sa pýši víťazstvom nad pravdou, lož ako pracovná metóda a lož ako sebaklam.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.