Máme za sebou prvé epizódy Sanitky 2 a veru, nie je to celkom márne. Príbeh nadväzuje tam, kde sa nadviazať dá a kde sa nedá, začína sa nový. Aj nakrútené je to veľmi slušne, každú investovanú korunu či euro vidieť. Príjemné prekvapenie, popierajúce jednu zo základných popkultúrnych téz, že móda nemá pamäť. Mainstream nemá pamäť.

Počas tých hrozných augustových dní, keď málokto sledoval, čo sa vôbec deje, prišla správa, tehotná významom vo viac než len v jednom zmysle. Británia zažíva babyboom, dôkazom čoho je nárast britskej populácie o 419 900 osôb z roka 2011 na 2012, čo je číslo, aké sme naposledy videli v roku 1972. Takýto nárast okamžite viedol k odhadom, že populácia Británie pravdepodobne o niekoľko desaťročí predbehne populáciu Francúzska aj Nemecka. Demografický vzrast nikto nečakal: časy ekonomickej krízy sa zväčša spájajú s poklesom pôrodnosti, čo vidíme aj dnes napríklad v Spojených štátoch.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

Tieto letné dni sú na Brusel neobyčajne horúce. Bývam u svojho nešťastného priateľa Jaceka, rovno pred Európskym parlamentom, na Námestí Lux. Malé námestie je smutne známe ako „mäsiarsky trh“ mladých eurokratov. Debaty, konferencie a recepcie, ktoré si inokedy v hlavnom meste užívam, sa teraz nekonajú. A tak sa potulujem po Námestí Lux.

Naši predkovia sa na najväčšie sviatky roka pripravovali štyridsať dní. Pochovali basu, postili sa, robili skutky pokánia, chodili na krížovú cestu. Vo Veľký týždeň prežívali na Ježišovom príbehu aj svoju vlastnú drámu, znova sa narodili v krste a v pondelok vypukla všeobecná radosť. Hlavne mládenci chodili šibať a oblievať dievky. Tie boli prvým a doteraz v histórii najúčinnejším médiom, ktoré bolo treba umlčať. Iba veriace, ktoré nástojčivo tvrdili, že On vstal. Pre neveriace bolo škoda vody. Veriaci ľudia dodnes veria, tušia, premýšľajú, oslavujú, trápia sa. Vedia svoje. Skôr placho a bázlivo mlčia. Ako keď človek objaví lásku.

Arcibiskup Róbert Bezák rok od svojho odvolania stále nerobí to, čo by mal bežne robiť a čo robiť naozaj vie, pripravovať sa a celebrovať omše, riadiť ľudí a prácu v úrade a aktívne sa zúčastňovať stretnutí a konferencií. Napriek tomu stále študuje, číta a sleduje, čo sa deje vo svete, a všade sa rozpráva s ľuďmi.

Boris Vian je možno klasikom svetovej literatúry a už len kvôli Pene dní je to celkom v poriadku, avšak, ak by zároveň nebol Vernonom Sullivanom, nevracal by som sa k nemu tak často. U mrtvých na barvě kůže nesejde, Zabte ošklivé, Holky nemaj ponětí a samozrejme Naplivu na vaše hroby, prvý román Vernona Sullivana, preložený do francúzštiny Borisom Vianom.

Iba pár dní po Pohode balíme stan a vyrážame do „najškaredšieho českého mesta“, ako povedal ktosi, koho radšej nebudeme menovať. Nie je to potrebné. Ostrava je totiž krásna a farebná. Minimálne posledných dvanásť rokov počas štyroch dní hudobného festivalu Colours of Ostrava.

„Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou,“ povedal v novembri 1989 Václav Havel. Havlov poetický výrok nahradila 3. marca 1991, v deň medializovanej lži o cenzúrovaní Vladimíra Mečiara zo strany VPN, lož ako pracovná metóda. Posadila Mečiara na dvadsaťročie na koňa. Postupne sa však lož stala rutinou verejného života a osvojila si ju celá politická scéna.

Názov kapely je zásadná vec. Preto tie zdanlivo nedôležité názvy ako Načo názov, Ještě sme se nedohodli a podobne. Sú za nimi hodiny dohadov a vyčerpávajúcich úvah, ktoré nikam neviedli. Ja mám rada dadaistické názvy našich domácich kapiel, ktoré hrajú čosi, čo môj kamarát z Ostravy nazýva „bratislavský spodný prúd“. To je špecifický druh hudby neumelých, idealistických kapiel garážového typu, ktoré mali taký pretlak, až vybuchli ako supernova. Väčšina z nich už neexistuje.