Prvého októbra oslavoval Yosemitský národný park 123. výročie svojho založenia. Návštevníci sa však doň nedostali. Nepríjemne zaskočení zostali aj turisti vo Washingtone, ktorí sa nedostali do múzeí, spravovaných Smithsoniánskym ústavom či k známym pamätníkom Lincolna, Jeffersona alebo padlých druhej svetovej či Kórejskej vojny. Napokon, podobne sklamaní boli aj tí, ktorí skúšali navštíviť internetové stránky niektorých amerických federálnych úradov.

Oliver Burkeman ponúka šťastie aj tým, ktorí nenávidia pozitívne myslenie. Znovuobjavuje pre nás stratený význam a výhody negatívneho myslenia, otvorenia sa neúspechu, neistote a smútku. Jeho kniha je zaujímavým čítaním pre skeptikov a povinnou literatúrou pre závislákov od motivačných kníh.

Keď som sledoval dianie okolo odvolávania premiéra pre kauzu SPP, nemohol som sa zbaviť pocitu, že opozícia si nezvolila rozumný dôvod. Nie som ekonóm, no mám tri tézy.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

Nemecký kancelár Otto von Bismarck mal dosť povahových chýb, no rozhodne medzi ne nepatril nedostatok ambícií. Mnohé z týchto ambícií aj uskutočnil. Zanechal na Nemecku pečať svojej osobnosti, v ktorej sa spájal pozoruhodný rozum s ešte pozoruhodnejším šialenstvom.

Devätnásť dní v East Village. Festival FringeNYC a na ňom Divadlo Stoka s anglickou verziou Neistého gruntu. Manhattan a Brooklyn. Streets a Avenues, mrakodrapy, parky a záhrady. Svet v jednom meste. New York City.

„V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc.“ Tento výrok Mariána Vargu sa mi už niekoľko rokov spája s dvojicou festivalov. Jedným z nich je Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme, druhým sú Konvergencie. Arcus Temporum oslávil predposledný augustový víkend už desiate výročie svojho vzniku. O starobylom benediktínskom opátstve, pamiatke UNESCO, som na stránkach .týždňa už niekoľkokrát písal.

Sedela som niekde v parku Piešťanských kúpeľov, myslím že to bude už aj dva roky. Hrala džezová kapela, príjemne, večerne, nič extra, ale vkusné a letné to bolo. Nejaké štandardy s príjemnými sólami. Sedeli sme za okrúhlym stolom a niečo sme popíjali. Publikum vyzeralo inteligentne, pekne po každom sóle poslušne zatlieskalo, a keby nesedela pri vedľajšom stole tá zvláštna osoba, asi by to vyzeralo ako nejaký naaranžovaný večierok, kde každý vyzerá ako má a aj sa správa sa ako má. Hodný pekného letného večera v kúpeľnom parku. Tá osoba jediná nebola otočená čelne k pódiu.

Vstúpil som do viedenského prírodopisného múzea a na niečo som si spomenul. Miestnosť, kde práve stojím – tmavá, až temná a zvláštnym spôsobom dôverná – vystavuje ľudské plody v rôznych fázach vývoja.

Ľavicovoliberálni intelektuáli bijú na poplach: v strednej Európe je vraj ohrozená demokracia a vracia sa autoritárske poňatie moci.