Stáva sa, že máte pred sebou úlohu, o ktorej vopred viete, že ju nemôžete splniť. Počujete hladký zvuk pera po papieri, trháte ďalší koncept a asi dvadsať iných v pamäti.

To, že sa niekde vysielajú len cenzúrované alebo tendenčné správy, je aj v dnešnej dobe ešte stále bežné. Ale že obyvatelia danej krajiny o tom nevedia, tak to je už niečo! Za komunizmu moji rodičia vedeli, že v novinách sa nič nedočítajú. Správam sa každý normálny človek trpko smial a všetci, čo sa chceli niečo dozvedieť, naladili si Slobodnú Európu. Aspoň tak si pamätám svoje detstvo – nosila som traky VPN a keď mi moja najlepšia kamarátka povedala, že jej rodičia sú komunisti, tak som ju začala ako 6-ročná presviedčať, že je to zlé.

Otužilcov som vždy obdivoval a vravel som si, že by som to rád skúsil, ale zároveň som predpokladal, že to chce nejakú špeciálnu prípravu a tréning. Tak som sa otužoval aspoň tak, že na konci každej sprchy som si ju dal studenú. Nie dlho, ale aspoň takú pol minútu, minútu.

Poznáte aspoň jedného slovenského vedca? Viete, čo robí a aké dosiahol úspechy? Tipnem si. Ak ho/ju poznáte, tak z Lampy, z tech.sme.sk, prípadne zo Spektra vedy na STV2.

V druhej polovici novembra 2013 sa v historickej budove SNR v Bratislave konala konferencia Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Usporiadala ju medzinárodná organizácia Európska Sieť Pamäť a Solidarita v spolupráci s našim Ústavom pamäti národa. Prišli historici zo 14 krajín vrátane USA, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Česka, Chorvátska, Slovinska či Maďarska. Hovorilo sa o politických ideách a koncepciách v exile, o vzájomných vzťahoch medzi exilovými organizáciami, o komunistických tajných službách v zápase s exilom a podobne. Účastníkov konferencie prijal na recepcii poľský veľvyslanec.

Úklon pred Kremľom Ukrajina odsúva podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Väčšina analytikov za tým vidí tlak z Ruska, hoci ukrajinská vláda tvrdí, že k rozhodnutiu ju dohnali čisto ekonomické dôvody. Rusko však na Ukrajinu naozaj tlačí, vyhráža sa ekonomickými sankciami a obchodnou vojnou.

Sudcovia chcú ďalší milión Denník Nový Čas čelí ďalšej žalobe na ochranu osobnosti pre články o škandalóznom večierku v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach. Tentoraz ju podali členovia združenia Justičný Oskar, ktorí žiadajú od vydavateľstva Ringier a autorky článku Júlie Mikolášikovej až milión eur.

Nohavice ma prišité z dvoch vrstiev látky. Má tak dosť priestoru na to, aby mohol z továrne odnášať sušené mlieko. Doteraz nemal žiadny problém, ale z času na čas vymenia niekoho v stráži a on radšej niekoľko dní nič neprenáša. Práca v mliekarenskom komplexe nebola pre neho nikdy profesionálne zaujímavá, ale nemenil by ju za nič na svete. Za to, že je tam balič, si už mohol dovoliť všeličo. Oslavu pre svoju dcéru, novú strechu na dome, motorku, na ktorej jazdí po meste. Má prácu, ktorú mu závidia. Džob, na ktorý stačí šesť tried základnej školy, a predsa po ňom túžia akademici, experti, dokonca aj vedci. Je to totiž miesto, kde sa dá niečo ukradnúť.

Peniaze prišli v bielej obálke, priniesla ich až ku dverám alternatívna, lepšie povedané nelegálna doručovacia služba. Sprevádzal ju list od strýka, ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel do New Jersey a už sa nikdy nevrátil. „Urobte si pekné Vianoce,“ bolo napísané v liste, na konci ktorého stálo krátke „bye“. Pani zavrela dvere, stále neveriac tomu, že príbuzný z emigrácie jej na konci roku poslal spásnych 50 dolárov. Nahlas zakričala na syna a nevestu a v hlave jej rástla veľká otázka: „Čo si za ne kúpim?“

Farmaceutka na dôchodku RNDr. Anna Majerová mohla pol druha roka navštevovať svoju chorú dcéru Tatianu len vtedy, keď jej to dovolila dcérina opatrovníčka. Občas sa k nej nedostala celý mesiac, nevidela ju ani cez Vianoce 2012.