Občas si vravím, že tu v strednej Európe prežívame najlepšie časy, aké sa nám kedy pošťastili. Posledné týždne, keď sa Česko, a vďaka nemu aj ostatné krajiny naokolo, vrátili do doby alkoholového temna, ma však z tejto istoty vykoľajili. Najmenej dve desiatky ľudí, ktorí zomreli len preto, že si dali „frťana“, to je niečo, o čom som dosiaľ len čítal alebo začul. A to som, pokiaľ ide o alkohol, zažil toho už dosť.

Na začiatku bola obyčajná túžba. Túžba pripadať si úplne normálne, túžba, aby pohľady okolia nepoukazovali až tak prenikavo na to, že tu niečo nie je v poriadku.

Vyzerá to tak, že Robert Fico vážne uvažuje o prezidentskej kandidatúre v r. 2014, alebo je už dokonca rozhodnutý. So signálmi zvnútra Smeru, ktorého lídri druhého sledu – Kaliňák, Číž, Maďarič – dávajú na predmetnú otázku zmätené a vyhýbavé odpovede, akoby sa roztrhlo vrece.

Od začiatku je v undergrounde a nechce na tom nič zmeniť. Kritizuje súčasnú vlnu disco, pričom tvrdí, že on nikdy neurobí žiadny kompromis. Senický raper Luzer.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

Na rozdiel od skvelého ruského filmu nespočíva svojráz nášho národného lovu v bizarnostiach. Čestných poľovníkov už dve desaťročia hnevá, že mnohé revíry si za podmienok nevýhodných pre štát prenajali Mečiarovi, neskôr Ficovi spriaznenci. A búria sa aj proti novele zákona o poľovníctve.

Najpoužívanejším motívom v rozhovoroch medzi priateľmi a známymi je: kto, s kým, kedy, kde, prečo, a prečo už nie. Podľa niektorých antropológov sa práve z tohto druhu klebetenia vyvinul ľudský jazyk.

Niektoré koreniny jednoducho nie sú príťažlivé. Berieme ich do rúk úplne samozrejme a pripadajú nám všedné. Pričom bez nich by sme boli ako bez ruky. Len si predstavte, že by vo vašom teplom, rozvoniavajúcom chlebe chýbala taká rasca.