Mcdonaldovská strava, menovite syrový hamburger, chutili inak pred rokom 1994 a inak po ňom. Vtedy sa totiž Vincent (John Travolta) a Jules (Samuel L. Jackson) vo filme Pulp Fiction – historky z podsvetia, sediac v aute, v ktorom sa krátko po kultovom rozhovore dokrvava rozprskla ľudská hlava s mozgom, rozprávali: „A víš, jak říkaj v Paříži…

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

Gény formujú naše presvedčenia, naše hodnoty a dokonca aj naše hlasovanie vo voľbách.

Pri pohľade na prezidenta spriatelenej susednej krajiny, ktorý niečo – a nie je ani až tak dôležité čo – rozpráva do kamier v polovici mosta cez Dunaj, kde radšej zastal, musel každého premknúť pocit hanby.

V histórii filmu určite existujú filmy silnejšie, novátorskejšie, umeleckejšie, určite je v nej oveľa viac filmov, ktoré by si zaslúžili stať sa kultovými, ale zhodou rôznych okolností sa kultom nestali – zato Casablanca, film z roku 1942, je kult prvej veľkosti. Prečo asi?

Môže hraničná rieka zrkadliť národnú mentalitu? Otázka hlúpa iba zdanlivo. Napokon, kde inde ako medzi pltníkmi – biznismenmi na Dunajci sa dajú uprostred sparného leta zistiť rozdiely v prístupe k cestovnému ruchu u nás a v Poľsku. Schengen-neschengen, sú stále markantné.

Niekedy človek zažije za dva dni viac než normálne za celé týždne. Mne sa napríklad minulý týždeň podarilo v priebehu dvoch dní uvidieť dom Nelsona Mandelu, navštíviť továreň na výrobu ističov v Midrande, zistiť, čo znamenajú slová bafana a vuvuzela a dozvedieť sa, že Siemens už má za sebou očistec.

Keď iránske úrady ohlásili drvivé víťazstvo úradujúceho prezidenta Ahmadínedžáda (63 percent hlasov) už v prvom kole, svetové médiá i politici to pomerne dlho akceptovali ako fakt. Síce nežiaduci, ale fakt. Iránski voliči okamžite vedeli, že ide o podvod. Búria sa.

V tomto meste sa všetko stretáva, zlieva, dotýka a mieša. Východ zo Západom, sever s juhom, kresťanstvo s islamom, Európa s Áziou, slávna minulosť s fascinujúcou prítomnosťou. Vidieť to v architektúre, móde, životnom štýle. A v hudbe.