To, čo je v jeho knihách intelektuálne, nie je pre každého čitateľa dôležité. Jeho román Meno ruže zhltli milióny ľudí, ktorí hľadali a našli „len“ vraždy mníchov, zakázanú lásku a záhadu starých rukopisov. Ale bolo by chybou vyhlasovať Eca za akéhosi predchodcu Dana Browna.

Od jedného z najväčších triumfov v dejinách Poľska uplynulo tento rok 400 rokov. Dňa 29. októbra v roku 1611 sa do Varšavy po víťaznej vojne vrátil hajtman Stanisław Żółkiewski, ktorý rok predtým dobyl Moskvu. Priniesol so sebou ruského cára Vasila IV., následníka trónu veľkovojvodu Ivana a náčelníka ruskej armády vojvodu Dmitrija.

Písal sa rok 1952. Vnútronemecká hranica bola obohnaná ostnatým drôtom, hliadky sa posilňovali. Jedine mesto Berlín ponúkalo možnosti úspešného úteku.

Predpoludním 23. októbra som sa vybral do Zväzu spisovateľov. Počasie bolo pochmúrne, v meste som sotva videl národnú zástavu. Podivný sviatok. Pred piatimi rokmi som musel vstať skôr. Ráno o siedmej ma zobudil telefón poľského novinára s tým, že pred parlamentom polícia rozohnala demonštrantov, ktorí tam stanovali. Pokladal som to za zlé znamenie.

Vergilius napísal, že Líbyjčania sú „hrubí v čase mieru a nebezpeční v čase vojny“. Starý pán to napísal pred pár tisíckami rokov, takže to nemožno brať príliš vážne. Samozrejme, na tú dnešnú líbyjskú lúzu nemohol ani pomyslieť. Médiá až doteraz zveličovali a vyrábali šou. Líbyjčania nie sú žiadni Afganci. Netreba zabúdať, že Líbya je jediná trofej, akú kedy veľká talianska armáda dole na Juhu získala.

Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov stále píše nejaké texty, analýzy, prezentácie a potom ich na rôznych fórach prezentuje. Okrem toho takmer 15 rokov udržuje v chode inštitút a dúfa, že ešte ďalších 15 rokov v tom bude môcť pokračovať.

Ako môže pristupovať maďarský historik roku 2011 k téme života Ľudovíta Štúra? Doteraz platný maďarský historický kánon je nepoužiteľný predovšetkým preto, že maďarskí historici predtým Štúrov život a jeho pôsobnosť vykladali vyložene z politického hľadiska.

Hádam najhorúcejšie diskusie, ktoré predchádzali aktuálnemu ročníku „džezákov“ boli venované ich exilu, keďže 36 rokov patrila bratislavská džezová jeseň priestorom PKO.

Bol to nevídaný rozkmit emócií. Prvý zážitok: od pocitu víťazstva po voľbách v júni 2010 k šoku, keď nám Béla Bugár vzápätí oznámil, že ako strana pre neho neexistujeme. Potom každodenná spoločná práca. Posledný zážitok: sedíme s Ondrejom Dostálom v straníckej kancelárii u Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa, dozvedáme sa, čo sme vedeli – že s MOSTOM-HÍDOM do predčasných volieb nepôjdeme.

Výtvarná teoretička a historička umenia Iva Mojžišová získala tento rok prestížnu cenu Vize ’97, ktorú udeľuje Nadácia Dagmar a Václava Havlovcov. Pri tejto príležitosti uverejňujeme esej laureátky z apríla roku 1968.