V začiatkoch mojich skúseností s nevidomými ľuďmi ma zaujímalo množstvo vecí, nepoznaných pocitov, ktoré môžu prežívať títo ľudia.

Od nástupu štyridsiateho štvrtého amerického prezidenta do funkcie 20. júla ubehlo pol roka. Je to veľa, alebo málo? Rozhodne je to dátum, ku ktorému Američania očakávali reálne dopady Obamovej vlády na svoj život. Pravdaže, pozitívne. Skutočnosť je však trochu iná.

Bude z Mexika narkoštát? Od roku 2006 má táto stredoamerická krajina vážne problémy a médiá polemizujú o rozpade jej štátnych štruktúr. Nekonečné krvavé konflikty narcos, ako v španielčine nazývajú obchodníkov s drogami, za sebou zanechali vyše desaťtisíc mŕtvych a číslo stále rastie.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

Leto je horúce, ale horúco je aj v dvoch nemeckých automobilkách Porsche a Volkswagen. Tie sa prostredníctvom svojich zástupcov navzájom obviňujú z nepriateľských pokusov o prevzatie.

Voda je zdanlivo veľmi jednoduchá kvapalina, v skutočnosti však občas dokáže prekvapiť. Jedno také prekvapenie sa skrýva v odpovedi na celkom jednoduchú otázku: môže horúca voda zamrznúť skôr ako studená?

Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa.

Život je blázinec, v ktorom sú všetci posadnutí túžbou zmeniť si lôžko. Jeden by sa najradšej uzdravoval pri peci, druhý sa o to pokúša pri okne.

„Čo na to povieš?” spýtal sa Tracy tigra. „Nebodaj ťa vidia. Nebodaj ťa naozaj vidia, tak ako ťa vidím ja väčšinu života. No pozri, akú majú z teba hrôzu, na smrť si ich vydesil. Preboha, veď by mali vedieť, že sa nemajú čoho báť.”