Fotografie umelcov sú samostatnou umeleckou disciplínou, veľmi náročnou, ale zábavnou. Náročnou preto, lebo umelci majú umelecké cítenie, a preto chcú byť zachytení s umeleckým citom.

„Okamžiky, kdy nastane takové ticho – v nás a kolem nás -, až máme dojem, že slyšíme tajný tikot mechanismu světa.“ Touto vetou napísanou v roku 1943 sa začínajú dvojzväzkové, takmer tisícstranové denníkové zápisky košického rodáka Sándora Máraia, ktoré v edícii Paměť vydala pražská Academia.

Nepriatelia národaPoslanci, ktorí nepodporili Lisabonskú zmluvu, konali protinárodne – povedal to predseda vlády a pritakával mu predseda parlamentu. Týmto jediným výrokom sa Slovensko vrátilo o 12 rokov dozadu.

V máji 1970 otvorili v Bratislave v Galérii mladých na Mostovej ulici výstavu Juraja Meliša Prostredie I. Ako píše jeho monografistka Katarína Bajcurová, „voľný termín vznikol viac-menej náhodne v medzere, ktorá vznikla posunom termínu už schválenej výstavy Ruda Sikoru.“

Ak je niekde problém, z ktorého cestu von nevidno, máme sklon tváriť sa, že neexistuje, alebo ak existuje, nie je vlastne náš, ale je to problém niekoho iného. Veľká časť slovenských Rómov má problém a sami sú pre zvyšok spoločnosti problémom, z ktorého cestu von nevidno.

Nebol to ľahký rozhovor. Respondent nás pri mnohých otázkach upozorňoval, že odpovede na ne už napísal vo svojich knihách a už sa mu nechce k niektorým etapám svojho ťažkého života vracať.

Keď som bola malá, mama mi vravievala, aby som nebola taká „negatívna“, lebo vraj ľudia nechcú byť v prítomnosti negatívnych ľudí. Celkom som vtedy nevedela, ako to myslí, ten negativizmus.

Malo ísť o

Senec, 13. marec. Odborný seminár pod názvom Boj proti extrémizmu na internete odštartoval. Jeho účastníci – väčšinou policajti – sledujú prednášky. Na stene konferenčnej miestnosti sa objavia veľké písmená dvoch slov a tri otázniky: „MÁME PROBLÉM???“

prišli českí neonacisti provokovať rovno na miesto bývalého koncentračného tábora pre Rómov v