Zvuk sa pomaly vytráca. Džavot detí splýva so šumením mora, ruština splýva s nemčinou, čeština so slovenčinou, vodné skútre s disko hudbou a pomaly sa ten zvuk stáva celkom príjemným live koncertom, keď ho človek nevníma po jednotlivých častiach. Znižujem mu volume. Vypínam pravý reprák, potom ľavý.

O desať mesiacov očakáva Maďarsko voľby. Už teraz sa dá s určitosťou povedať, že ďalším premiérom bude Viktor Orbán. To je však všetko. Čo urobí Fidesz s mocou, ktorá mu už takmer určite padne do rúk?

Nie je nič horšie, ako meniť raňajšie rituály. Aspoň pre mňa nie. Keď mi niekto alebo niečo naruší môj obvyklý sled prebúdzacích, hygienických a raňajkovacích rutín, mám rozhasené nielen ráno, ale hneď celý deň.

Stovka za 9,58, dvestovka za 19,19. Píše sa rok 2030. Nie, to je omyl, sme v roku 2009. Takže to nie je sci-fi poviedka, ale realita v podaní mladého Jamajčana. Minulý týždeň oslávil 23 rokov. A svet mu leží pri nohách a on ešte sľubuje ďalšie zlepšenia.

Rusko začali brať vážne. V roku 2005 sme ihneď po podpísaní dohody o výstavbe Nord Stream oznámili, že máme v rukách energetickú zbraň.

Pôvodne sa mal tento článok volať Čľup a mal byť o tom, čo sa deje pri dopade kameňa na vodnú hladinu. Stretnutie troch živlov – zeme, vody a vzduchu – sa mi zdalo celkom pôvabné. Lenže potom sa tie živly stretli pri Trenčíne a nebolo to pôvabné.

Neznesiteľné to bolo už včera. Ale aj dnes vedia prekvapiť – a prekročiť nové hranice. Ako o tom všetkom písať a neopakovať stále to isté? Nemožné. Predminulý týždeň mal byť podľa slov generálneho prokurátora Dobroslava Trnku hotový lekársky znalecký posudok, ktorý mal vniesť do strašnej kauzy jasno: buď sa mýlili lekári z Nitry a Dunajskej Stredy, ktorí Hedvigu Malinovú vyšetrili hneď po útoku, alebo sa mýlil políciou objednaný znalec Šimon Kónya, ktorý o dva týždňe neskôr lekárske správy spochybnil.

Tak už teda my Česi naozaj máme víza do Kanady. Bolo by mi to celkom jedno, keby to nebol „biľag“, keby sme sa, ako sa písalo v titulkoch českých novín, nestali „Európanmi druhej kategórie“. Ako Rumuni a Bulhari, aby bolo jasné, že zase také nezvyčajné to v tej Európe nie je.

Na obálkach posledných kníh Tomáša Janovica by malo stáť varovanie: Čítanie týchto aforizmov môže vážne narušiť vaše zabehané stereotypy! Prečo? Pretože ten, kto do svojského sveta smutných anekdot vnikne, začne už všetko merať inou – janovicovskou – mierou.

Neviem, koľkých z vás zaujíma, či máme do Kanady víza, alebo nie. Tu v Česku to odrazu zaujíma všetkých.