Prečo práve Bolt

Doping odmieta, aj keď sa objavujú názory biochemikov, že bez pomoci podporných prostriedkov sa takéto časy jednoducho behať nedajú. Ale dajú, tvrdí Usain Bolt. „Absolvoval som všetky možné testy, v rôznych obdobiach, som čistý a nech si každý hovorí, čo chce,“ odráža Bolt. Takže v dopingu to nebude, alebo aspoň zatiaľ. Vzorky sa uchovávajú na obdobie minimálne osem rokov a možno sa dovtedy príde na niečo nové. Vylúčiť sa to nedá, ale len v teoretickej rovine. Väčšina priaznivcov aj autor článku Boltovi veria. Aj s rizikom popálenia sa, ale na niektorú stranu sa treba pridať. Meditovať o fámach sa nedá donekonečna. Poďme ďalej, je to v génoch? Nie priamo. Boltovi rodičia nič významné v športe nedosiahli. Prichádzame však k fenoménu, ktorý sa nazýva talent. Ešte nikto nezabehol ako 16-ročný 200 m za 20,58. Vtedy,, v roku 2002, by ste mávli rukou, talentov už bolo veľa. Nič to, v sedemnástich zabehol svetový juniorský rekord 20,13. O stovke ani chýru ani slychu. Ale stále nestačilo, aby všetci spozorneli. Len manažér Ricky Simms a výrobca športového oblečenia a obuvi Puma. Podpísali dohody, ako sa neskôr ukázalo, urobili dobre. V roku 2004 opäť posúva juniorský svetový rekord na 19,93. Z tohto obdobia prezrádza, že tieto výkony behal na základe talentu, tréningovej driny tam veľa nebolo. Pochádza z dedinskej časti Jamajky, zo skromných pomerov. Nerobí si z ničoho ťažkú hlavu. Večerné jamajské reggae party k tomu patria. Nasleduje výbuch na olympiáde v Aténach 2004. O rok sa zranil vo finále majstrovstiev sveta v chlade fínskych Helsínk. Povedal si dosť, takto to ďalej nejde. Začína pracovať s koučom Glenom Millsom („to je najlepší tréner všetkých čias,“ tvrdí). Postavili si dlhodobý plán, rok 2006 ešte výnimočné výsledky neprináša. O rok na to sa konečne vylepšuje na 19,75 na 200 m, získava striebro na MS v Osake. 18. júla toho roka sa udiala zvláštna vec, ktorú si mnohí nevšimli. Na Kréte na tradičnom mítingu v meste Rethymno si zabehol prvú stovku. Čas 10,03 upútal zainteresovaných. Tento dlháň z ničoho nič a takáto stovka? Veď z neho má byť postupom času štvorstovkár. Ale to už s koučom Millsom vedeli, že zmenia tréning, zamerajú sa na jeho absolútnu rýchlosť, na štart, ktorý mal pomalý. Rok 2008 hneď v úvode prináša ovocie, bez väčšej námahy na malých pretekoch dosahuje začiatkom marca 10,03. A tretia stovka jeho kariéry, to už je šok pre celý svet. V Kingstone na medzinárodnom mítingu 9,76 a len štyri stotiny za svetovým rekordom. Ten prichádza o 28 dní na Grand Prix v New Yorku 9,72. Svet spozornel, nová superstar je na obzore. Vyhral jamajský šampionát a v jedinej stovke pred Pekingom v júli prichádza varovanie. Po zaspatom štarte prehral s Asafom Powellom v Štokholme o jedinú stotinu sekundy. Nikto vtedy netušil, že je to jeho posledná prehra dodnes. Mimochodom, bolo to 22. júla 2008. Potom už prichádza super šou v Pekingu a legenda je na svete. 9,69 a 19,30, to ešte ako tak, ale 9,58 a 19,19? To je už priveľa. Ale poďme v našej analýze ďalej. To bol vývoj talentu Bolt. Sám pripisuje veľký podiel úspechov koučovi Millsovi. Nie je tréningový „dríč“. Radšej sa pri tom zabáva, vtipkuje, diskutuje. Začiatkom júla, ked už išlo do tuhého, v tomto roku trénoval aj také dávky, že po skončení ostával polhodinu ležať vyčerpaný na ovále. Kouč Mills vie, ako naňho, aby nič nevynechal. Obľubuje videohry, nuggety z fast-foodu, blackberry, mobily, jamajskú hudbu. Chcel byť aj dídžejom. Tanec a Jamajka, to ide spolu. Malé percento úspechu je aj v tejto bezstarostnej povahe. Tá mu pomôže zdolať tlaky a očakávania verejnosti. Veď to musí byť zvláštny pocit, byť najrýchlejší na našej planéte. A s obrovským náskokom. To sa asi naozaj dá zvládnuť len s istou dávkou až naivnej bezstarostnosti. Ale prečo by sa taký chlapec nemohol raz za čas narodiť? Je to výnimočný zjav. Výška 196 sa vymyká potenciálnym úspechom na 100 m, chce to menšie frekvenčné typy. Kým sa so svojou výškou rozbehne, tak sú ostatní v cieli. Aj toto vyvrátil. Naopak, kým ostatní potrebujú tri kroky, jemu stačí jeden. Jeden z tých, ktorí sú k nemu najbližšie, jeho manažér Ricky Simms, ponúka túto odpoveď po ďalšom rekorde na 200 m: „Neviem to presne zadefinovať, ale isté je, že má vynimočný talent. Na druhej strane je schopný aj tvrdo trénovať, ale nie vždy. Práve tu treba vyzdvihnúť úlohu trénera Millsa, ktorý ho psychicky aj fyzicky dokáže pripraviť tak, že je schopný predvádzať takéto výkony.“
Asi až niekoľkoročný odstup dá všetky odpovede. Nateraz sa uspokojme s touto, aj keď je jasné, že nie je úplná ani konečná. Veď Usain sa ešte môže zrýchľovať a na dokonanie legendy športu ešte chce zabehnúť aj svetový rekord na 400 m. V skratke: výnimočný talent s karibskou bezstarostnosťou a danosťami, ktoré sa objavia raz za sto rokov.