Tohtoročný monitor, presnejšie Testovanie 9, som zažila na vlastné oči. Ráno o pol ôsmej som sedela za mahagónovým stolom v budove so svetložltou opadanou omietkou. Spolu s učiteľmi z ďalších škôl

Návšteva kina bola v

Tak takýto veľký skok som ešte nezažila. Vždycky som mala problém vrátiť sa do európskej reality. Vrátiť sa fyzicky, to už človek nejako zvládne, aj keď s

Koľko trvá moment?

Je

Joyce Carol Oatesová má šesťdesiatdeväť rokov a pokojne by mohla hrať Edith Piaf z obdobia, keď šansoniérka ešte nemala prepitú pečeň. Je chudučká, s veľkými očami usmievajúcimi sa z bledej tváre a hnedými zvlnenými vlasmi. Vyzerá trochu ako svojská postavička Tima Burtona, čo myslím ako kompliment.

Posledné nepálske dobrodružstvo. Po dvoch týždňoch relatívneho svalového relaxu (ak nerátam nepálske diskotéky a aktívny denný a nočný život v Káthmandú) som naložila svoju ničnetušiacu sestru Terezku do malého, pochybne vyzerajúceho lietadla na káthmandskom letisku.

Je dôležité mať vzory. Keď som bol malý, hrávali sme sa na Hviezdoslavovom námestí na Winnetoua, Old Shaterhanda a ostatných hrdinov mayoviek. Mayovky boli vtedy na indexe, pretože po vojne bolo nevhodné všetko nemecké. Aj Goetheho ulicu premenovali na Gorkého.

Slnko records vyšlo pred siedmimi rokmi. Prvými lúčmi začalo napaľovať svoje CD a

Ráno. Cez malé zamrežované okienko s rozmermi asi 10 x 30 centimetrov mi prenikajú prvé ranné lúče. Autá z ostatných garáží vo dvore o ôsmej štartujú svoje motory a ponáhľajú sa do práce. Búchajú dvere, smrdia výfuky, rodičia nakladajú otrávené a rozospaté deti a vezú ich do školy.