Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Posledné nepálske dobrodružstvo. Po dvoch týždňoch relatívneho svalového relaxu (ak nerátam nepálske diskotéky a aktívny denný a nočný život v Káthmandú) som naložila svoju ničnetušiacu sestru Terezku do malého, pochybne vyzerajúceho lietadla na káthmandskom letisku.

Posledné nepálske dobrodružstvo. Po dvoch týždňoch relatívneho svalového relaxu (ak nerátam nepálske diskotéky a aktívny denný a nočný život v Káthmandú) som naložila svoju ničnetušiacu sestru Terezku do malého, pochybne vyzerajúceho lietadla na káthmandskom letisku.
Až tu sa dozvedela vianočné prekvapenie – kam letí a čo tam bude robiť. Kokpit nemal žiadne dvere, a tak sme mali možnosť pozorovať pilotov ako mlátia krútiac hlavami do nefunkčných gombíkov. Nič to. Nejako sa podarilo motory nakopnúť a o pár sekúnd sme prerazili smog a začal sa jeden z najdobrodružnejších letov na svete. Vyhliadky na hory boli ohromujúce. Po polhodine sa kapitán načiahol, rukou ma drgol do pleca a nadšene ukázal pred seba: „Mount Everest!“, akoby ho videl prvýkrát. Terezke sa rozšírili šťastím zrenice. A zakrátko sa začalo šialené pristávanie na nerovnej dráhe.
Na pár sekúnd som výrazne pochybovala, že to chalani zvládnu – trafiť medzi kopce na krátky prúžok betónu, stúpajúci hore briežkom. Bez tohto sklonu by totiž nebolo možné lietadlo ubrzdiť. Oni to však zvládli a my sme vystúpili v Lukle v 2 800 metroch. Hneď sa na nás vrhli nosiči ponúkajúci svoje chrbty. Ja som sa však tentoraz rozhodla podniknúť výpravu na vlastnú päsť. Naložila som si na chrbát 17-kilový ruksak a začali sme kráčať. Terezka o tomto šialenstve nevedela nič. Prišla do Nepálu nakrútiť dokument o dedinke v džungli, ale ja som si povedala, že keď už ju tu mám na Vianoce, musí dostať poriadne veľký darček. A čo je väčšie ako Everest? Žiaľ jej spiatočný let nám nedovolil spraviť celý „Everest Base Camp Trek“, za tri dni sme to však bez nosiča hrdinsky vyšliapali až do budhistického kláštora Tengboche v 3 880 metroch. Po prvom dni som mala pocit, že mi odíde chrbát, že to jednoducho v týchto výškach s tým nákladom nemôžem zvládnuť, ale zaťala som zuby a tá bolesť ustúpila. Nechcela som veľa nakladať Terezke, lebo som vedela, čo ju čaká a vzhľadom na to, že nemáme čas na aklimatizačné dni, ani neminie. Výšková choroba. Už v Lukle som jej nasadila Diamox – liek na zmiernenie príznakov a paranoidne som ju celý čas sledovala. Druhý deň sme prešli dedinkou, kde pred tromi týždňami našli Yetiho stopy a zakrátko to v Namche Bazaare na ňu došlo. Bol Štedrý večer a ledva si to chúďa rozbalilo darčeky. Celú noc som sa budila a sledovala, či dýcha. Na druhý deň sme stúpali až do cieľa. Vuaaau! Výhľad z Tengboche sa právom považuje za najkrajší na svete. Nuptse, Lhotse, Everest, Ama Dablam a niekoľko ďalších, len o čosi menších obrov, sa zdajú ako nadosah. A vy stojíte pred nádherným kláštorom, pozorujete pasúce sa jaky, vrtíte modlitebným mlynčekom a spoza rohu vybehne mních v červenom rúchu a so zopätými rukami a sklonenou hlavou povie „Happy Christmas!“. Veru, very happy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite