Počas šiestich dní v Pešávare na pakistansko-afganskej hranici som nevidel jediného cudzinca. Dôvod je jednoduchý: únosy a bombové útoky. Na kmeňových územiach Paštúnov, vzdialených pár kilometrov z tohto mesta, bojuje armáda s Talibanom.

Sú aj iné spôsoby, ako prejaviť nespokojnosť, než ignorovať verejnú sféru a starať sa len o svoje. Jeden z nich využívajú Američania. Strany vo viacerých amerických štátoch volili minulý týždeň svojich kandidátov do senátnych volieb, takže členovia a priaznivci mohli dať najavo odpor voči establišmentom.

Hoci v deň nášho rozhovoru oslávil osemdesiate deviate narodeniny, pôsobil nadmieru čulo a spomínanie na udalosti spred niekoľkých desaťročí mu nerobilo žiadny problém. Sám hovorí, že spomínanie je dôležité, pretože na zabúdanie by sme mohli škaredo doplatiť. Veterán československého západného odboja plukovník Pavel Vranský.

Grécko má demonštrácie s ľavicovými politickými sloganmi v krvi. Rozhnevaní ľudia sa vyhrnú do ulíc pri akomkoľvek náznaku, že sa politická moc chystá siahnuť na „ťažko vybojovaný“ systém sociálnych výhod a nárokov.

Gréci si budú svoju povesť „lenivcov“ v očiach ostatných Európanov naprávať ešte dlho. Ako však oni sami vnímajú momentálnu situáciu, koho z nej vinia a ako sa chystajú na horšie časy?

Jeden z mála bývalých disidentov, ktorý sa dodnes udržal vo vysokej politike. Kritický k ponovembrovému vývoju, politikom i k sebe. Petr Pithart.

Pani Slávka nás privítala v tichom dome plnom sôch na okraji Lamača. Rozprávali sme sa o jej tvorbe, o práci s postihnutými deťmi, ale aj o zodpovednosti, liečivosti či škodlivosti v umení. Akademická sochárka, terapeutka a profesorka Jaroslava Šicková-Fabrici.

Ešte som o tom za tých 6 rokov, čo sa tu pravidelne vylievam, nepísala, a to ma fakt prekvapuje. A prekvapuje ma aj skutočnosť, že vlastne nikto o tom nepíše. Mam na mysli smrť.

Pred tridsiatimi rokmi zažil Paríž jedno zo svojich najväčších predstavení. Dav, v ktorom kráčalo vyše päťdesiattisíc ľudí rôzneho vzdelania, rasy či úplne protikladných politických názorov, nasledoval jeho paralyzovanými ulicami rakvu. Ležal v nej Jean-Paul Sartre. Žiadnemu intelektuálovi pred ním a ani po ňom (filozofovi už vôbec nie) sa nepodarilo vstúpiť do povedomia más tak ako jemu.