Minulý týždeň uplynulo 70 rokov od útoku na Pearl Harbor a vstup Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Poučením z vývoja pred začiatkom vojny bolo, že politika ústupkov, appeasementu, ktorú voči Hitlerovmu Nemecku uplatňovala Chamberlainova Veľká Británia a Daladierovo Francúzsko, bola cestou do pekla. Vrcholom appeasementu bola „zrada Západu“ v Mníchove v septembri 1938, keď Daladier a Chamberlain vydali Hitlerovi Československo. Výsledkom nebol mier, ale politicky, vojensky a strategicky posilnené Nemecko a následne svetová vojna.

Mikrofón s logom Aj múdry schybí chodil takmer pätnásť rokov po Slovensku a hľadal odpovede na banálne otázky. Prečo je večer tma a cez deň svetlo? Kde sa vyrába parížsky šalát? Čo za režim bol na Slovensku pred rokom 1989? Išlo o televíznu reláciu pre hlavný vysielací čas a účelom bolo ľudí zabaviť. Tvorcom preto netrvalo dlho, aby zistili, že najlepšie je pýtať sa ľudí, ktorí nemajú čo stratiť. Mali vybité zuby, špinavé šaty a ťarbavú reč. Nie každý divák si sťažoval, že jednoduchší obyvatelia krajiny sú tu zneužívaní a zosmiešňovaní bez toho, aby si to mali šancu uvedomiť.

Čo sa stane po páde Berlusconiho vlády s talianskou pravicou? Prekvapivá odpoveď: Silvio Berlusconi ani vo veku 75 rokov a po dvoch desaťročiach vo vysokej politike nebalí kufre.

V dňoch 29. novembra až 4. decembra sa bude v Bratislave konať 12. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Vznikol v roku 1999 v Česku, dnes sa pod touto značkou premietajú filmy napríklad aj v Sofii, Nairobi, Budapešti, Berlíne, Varšave, Bukurešti.

Čo dnes znamená národná nezávislosť? Povedzme v prípade malej krajiny. V 90. rokoch som napísal, že európska integrácia prinesie nevyhnutný následok v obmedzení časti národnej suverenity.

V roku 1998 vychádza šiesty album fantastickej Britskej kapely Pulp-This is Hardcore. Po veľmi úspešnom „different class“ čakali všetci ďalšiu porciu tanečnej zábavy v rozmarnom štýle Jarvisa Cockera, parodujúceho britský triedny systém.

Ak ste na to dosť starý, pamätáte si, prečo ste boli na uliciach pred 22 rokmi? Vyšli ste do ulíc kvôli solidarite a slobode.

V tento deň mávam zvláštny pocit. Na jedne strane som veľmi rád, že je to štátny sviatok, na druhej viem, že všetko spomínanie bude len odvarom zázraku z roku 1989. A hlavne: čo s tým sentimentom?

To, či bol 17. november totálne zneužitý na stranícku kampaň, alebo v ceremónii bol aj úprimnejší obsah, je vec pohľadu a vkusu. Isté je, že účastníci slávnosti – paradoxne a príznačne zároveň – sa od komunistických pohlavárov roka 1989 v istom ohľade ničím neodlišovali.

Na mojom pracovnom stole leží odznak. Dostal som ho pred piatimi rokmi, keď sme v Bratislave na Dunajskej ulici odhaľovali sochu Júliusa Satinského. Na odznaku je Julo, ako si furtácky naťahuje traky na svojich širokých nohaviciach. A pod ním text – hláška, ktorú často a rád opakoval v časoch dobrých aj zlých: „Na našej ulici je sloboda“.