„Pan a paní Fangovi tomu říkali umění.“ Nie najhorší začiatok románu, ale ani najlepší, mágia prvej vety nefunguje. Keď pridáme druhú: „Pro jejich děti to bylo darebáctví,“ čosi sa začne črtať, mágia prvej vety je späť v hre. Tá druhá ju totiž zaťažila významom a vlastne by sa nič dramatické nestalo, ak by to bola veta jedna, rozdelená čiarkou. To ostatné je príbeh.

Milí priatelia, dobré jedlo nie je zlé. K jedlu však, viac ako čokoľvek iné, potrebujete dobrého partnera. Človeka, ktorý rád sedí za stolom, ktorý nepohrdne zákuskom, suchárom ani rezňom. Človeka, ktorý dopraje sebe i vám. Človeka, ktorý nezávidí. Mám známeho, ktorého do nepríčetnosti vytáča obradnosť a neúprosná pomalá ležérnosť môjho stolovania. Kdesi sa dočítal, že ľudia, ktorí si vychutnávajú jedlo, sú oveľa lepšími milencami ako tí, čo všetko nahádžu do seba bez pôžitku. On nevidí rozdiel medzi salámou plnou pomletých chrupaviek a výberovou šunčičkou.

Žhavé léto je snad už za námi. Horké bylo hlavně pro knihkupce a distributory. Vládne recese, platy stagnují, nezaměstnanost roste, národ panikaří, a tak se svět knih doslova zastavil.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Hokejové majstrovstvá sveta Slovákov spájajú ako máločo iné, v dobrom aj v zlom. Bavíme sa, tešíme, sme smutní, ale vždy (takmer) všetci spolu. Po medailovej žatve v období 2000 až 2003 sa to potvrdilo aj v posledných rokoch. Nádherná olympijská púť staršej, ale stále konkurencieschopnej zostavy v roku 2010, o rok neskôr prvý domáci šampionát v samostatnej histórii, ktorý síce výkonnostné predstavy nenaplnil, ale emotívny bol aj tak, a vlaňajšia nečakaná strieborná premiéra vynoveného realizačného tímu. Po roku opäť stúpol počet hokejových expertov na Slovensku, podľa skromného odhadu ich máme prinajmenšom 5 miliónov.

V literatúrach východoeurópskych národov silnie klub mladých spisovateliek, ktoré sa vracajú do bolestivých území minulosti bez bázne a zbytočných ohľadov. Sofi Oksanen môže byť čestnou predsedníčkou tohto klubu.

S barónkou Thatcherovou odišla jedna z posledných veľkých postáv dvadsiateho storočia, ktoré vedeli, akým zlom bol komunizmus a aký nemravný je socializmus. Čo príde po nich?

Politici hovoria, že pokiaľ nerobíte nič zlé, nemusí vás trápiť, že vás sledujú. Nie každý súhlasí. Čo môžete urobiť, ak vám nie je príjemné, že spravodajský dôstojník v Amerike si môže prečítať všetky e-maily, ktoré ste poslali kamarátovi?

Američanov už prívrženci legalizácie takmer presvedčili, že ak k nej raz dôjde, odstráni sa väčšina zla, ktorým drogy postihujú spoločnosť. Neverte im.

Málokto má serióznu odpoveď na otázku, či je lepšie zmeniť naše základné školy na inkluzívne, alebo treba popri nich aj naďalej pestovať školy špeciálne pre deti nadané a zdravotne znevýhodnené. Možno je chyba v zle položenej otázke.