Čokoláda už nie je, kričali na mňa v noci 31. júla dvaja kamaráti, hneď ako som otvorila dvere. Robili tým narážky na posledný plán presadzovaný Fidelom Castrom, ktorý navrhol distribuovať čokoládu pre každého Kubánca podľa jeho pomeru na trhu práce.

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Na svojej chalupe na laze pri Krupine prekladá najnovší román Umberta Eca. Dlhé roky pôsobil ako veľvyslanec v Ríme. Dôverne pozná Taliansko, na ktoré sa teraz vrhli finančné trhy. Hovorili sme aj o Kaddáfím, mafii a Robertovi Savianovi. Prekladateľ Stanislav Vallo.

Keď som ich pred takmer desiatimi rokmi uvidel prvý raz, bolo to niekoľko pekných červených bodiek, ktoré kdesi v diaľke osamotene svietili do tmy za mojím bratislavským oknom, ktorým som z Napoleonského vŕšku pozeral zhora na Petržalku a na Maďarsko a Rakúsko za ňou. Veterné elektrárne boli vtedy pre mňa nóvum, niečo také som zazrel zopárkrát predtým v Dánsku a v Nemecku na pobreží mora, ale tu, uprostred Európy, nie.

Turnaje v spoločenskom hokeji majú svoje čaro. Napríklad taká ľadová jaskyňa. Zemeguľa má 4,6 miliardy rokov. Zemeguľa? Pojem zemeguľa by mohol napadnúť ktorýkoľvek vedec, napríklad taký Martin Mojžiš by ma za toto slovo minimálne poučil.

Podľa knihy Nikto to tu neprežije bol Jim Morrison veľkým básnikom, no podľa pamätí iných zas opilcom a násilníkom. 3. júla 2011 uplynulo presne štyridsať rokov od tragického skonu speváka skupiny The Doors, ktorého smrť je dodnes zahalená tajomstvom.

Od smrti Ernesta Hemingwaya uplynulo päťdesiat rokov. Prinášame jeho portrét a vyznanie od gréckeho obdivovateľa Takiho.

Keď bude chcieť niekto o sto rokov opísať súčasnosť, celkom iste ho zajmú rituály sebaponižovania a sebakritiky. Ak chcú zostať v hlavnom prúde, nevystavovať sa všeobecnému poníženiu, politici, duchovní aj intelektuáli musia verejne vzdať hold dominantným dogmám.

Tri roky po mimoriadne úspešnom vydaní v maďarskom origináli vychádza v slovenskom preklade zásadný, márquezovsky uletený román Pétra Hunčíka Hraničný prípad.

Pôvodne bezvýznamný skladník, neskôr prezident nikým neuznanej Republiky Srbská Krajina, ktorá v rokoch 1991 až 1995 „odrezala“ tretinu Chorvátska. No tiež pašerák nafty, dreva, alkoholu a cigariet, ktorý zázračne zbohatol na vojnovom biznise. Postava z Kusturicovho filmu?