Rozhovor s Olympiou Kováčikovou o projekte Twin School a živote Európanky v Afganistane.

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

V slovenskej literatúre máme niekoľko Jankov (Silan, Čajak, Alexy, Čeman, Jesenský, Matúška), ale najčastejšie si pri tomto familiárnom oslovení spomenieme na Janka Kráľa. V minulých dňoch som si prečítal celé Súborné dielo Janka Kráľa (Martin 1952). Bol to dlhý, asi 15 000-veršový dúšok.

Wir fahr'n, fahr'n, fahr'n auf der Autobahn... Radio-activity is in the air for you and me... We are the Robots. Trans Europe Express... Music non-stop, Techno-pop... Kohlen-hydrat, protein, A, B, C, D, Vitamin... Kapela, ktorá robí hudbu, čo sa na nič nepodobá. Kapela, ktorá mnohých ovplynila, no nikto sa ju neodvážil napodobniť. Kapela, ktorá spojila technológiu s romantikou. Kraftwerk.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) opäť zverejnila Index podnikateľského prostredia, ktorý pravidelne zostavuje. Od júla do konca septembra index spadol na 101,4 bodu. Ide o najnižšiu hodnotu ukazovateľa od polovice roka 2001. Index klesá nepretržite od leta 2006, keď sa k vláde dostala dnešná koalícia na čele so Smerom.

Bol to taký zvláštny pocit. Išli sme s Jakubom, ktorý vtedy mohol mať asi osem rokov, do Álp. Respektíve do takého alpského predhoria, do Simmeringu, ktorý okrem toho, že je svetovo preslávený tamojšou horskou železnicou, je aj pekným lyžiarskym strediskom.

Bude výsledkom klimatickej zmeny veľká humanitárna katastrofa, prípadne vojna? Alebo tomu vieme predísť? Zdá sa, že v spoločnosti momentálne prevláda skôr pesimistický názor. Neoprávnene.