Osemnásteho septembra sa pred britskou ambasádou v Bratislave odvíjala pozoruhodná scéna. Ulicu naplnilo štyristo protestujúcich ľudí, ktorí držali transparenty s nápismi: „Británia, zlodej detí“ a „Stop legálnym únosom“.

V slovenských dejinách nie je až tak veľa udalostí, na ktoré by sme mohli byť právom hrdí. Kto si ešte dnes spomenie na vyhlásenie, v ktorom sa hŕstka intelektuálov ospravedlnila Židom za deportácie? Pritom ide o druhú najdôležitejšiu akciu disentu pred rokom 1989.

Keď píšem tento text, netuším, či sa tomu pánovi podarilo v sobotu dobre poupratovať „komunálny odpad“, ktorý má na svojom novonadobudnutom pozemku v Krásnohorskom Podhradí. Pozrela som si deň predtým jeho prezentačné video k tejto akcii. Ako vlastník obhajuje svoje nespochybniteľné právo upratať si na svojej parcele, ktorá je v katastri nehnuteľností stále vedená ako trvalý trávnatý porast. A hoci médiá vraj proti nemu vedú dezinformačnú kampaň, on iba bráni svoje právo, dať svoju parcelu do takého stavu, aby sa neporušoval zákon. Teda aby jeho pozemok bol opäť pozemkom iba s trvalým trávnatým porastom. Žiadne načierno postavené chatrče tu teda nemajú čo robiť.

Česká republika je jediný postkomunistický štát, kde nedošlo k majetkovému vyrovnaniu s cirkvami. Vláda pripravila návrh, a ten bol akceptovaný všetkými cirkvami, aj židovskou náboženskou obcou. A potom sa ozvali kritici. Najmä socialisti a komunisti, ale aj niektorí radoví veriaci. Sú proti vydávaniu akéhokoľvek majetku cirkvám, hlavne tej nenávidenej katolíckej. Socialisti spustili protikatolícku kampaň, o ktorej židovská obec vyhlásila, že jej pripomína nacistickú antisemitskú kampaň z 20. a 30. rokov.

Slovenské územie predstavovalo v rámci Uhorska rozvinutý región. Ako je možné, že sa v pamäti väčšiny Slovákov vyvinul obraz jeho periférnosti a útlaku Slovákov? Píše Dušan Škvarna.

Nebolo by ľahké nájsť dve výtvarne tak protikladné osobnosti, ako sú Ladislav Novák a Laco Teren. Spája ich však viac než len to, že majú práve v Bratislave výstavy.

O nedávno objavenom Higgsovom bozóne sa niekedy hovorí, že krátko po big-bangu dal hmotnosti všetkým časticiam, ktoré (odvtedy) hmotnosti majú. Ak by to bolo naozaj tak, možno by si aj zaslúžil to nešťastné označenie „božská častica“.

Pankrocková hviezda, ale aj zabudnutý spevák, o ktorého nie je záujem. Joe Strummer toho v živote preskákal veľa, no nikdy sa nespreneveril myšlienke, že rokenrol je iba hudbou pre zábavu.

Dcéra Alexandra Rezeša sedí v budapeštianskom väzení, odmieta jesť a za dopravnú nehodu, po ktorej zomreli štyria ľudia, jej hrozí dlhoročné väzenie. Akoby bol tento smutný príbeh nevyhnutný.