Laik sa nad medvedími tancami okolo poslaneckej imunity čuduje, odborník žasne. Nadšenec pôjde do referenda, referendový skeptik mávne rukou a ostane doma. A mlčiaca väčšina bude mlčať.

Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

Byť labužníkom, ktorého baví variť, je svojím spôsobom prekliatie. Väčšinu života trávim behaním po obchodoch a zháňaním potravín, o ktorých moji blízki v živote buď nepočuli, alebo sa rovno pri ich názve vystrašia. Prial by som vám vidieť výraz mojej mamy, keď som pred ňou po prvýkrat povedal slovo topinambur. Ale to nie je všetko.

Na masaker, ktorý sa udial na kraji Bratislavy, nie je Slovensko zvyknuté, a je to tak dobre. Ale keď sa už stal, treba zachovať pokoj a pýtať sa, čo sa z neho môžeme naučiť.

Najskôr ťa ignorujú, potom sa ti smejú, potom sú proti tebe a potom vyhráš. Aj týmto Gándhího citátom povzbudzujú na sociálnych sieťach novopečenú líderku Národného Frontu Marine Le Penovú jej sympatizanti.

V slovenských prekladoch vychádza postupne dielo Sándora Máraia, pravdepodobne najvýznamnejšieho spisovateľa, aký sa v našej krajine narodil.

Porazil Sovietsky zväz bez vojny. Ozdravil americkú ekonomiku a svojej krajine vrátil stratenú sebaúctu. Mnohé z toho, čo charakterizuje našu súčasnosť, je priamym dôsledkom rozhodnutí, ktoré sa udiali počas jeho vlády. Pred sto rokmi sa narodil Ronald Reagan.

Ubíral jsem se v den české státnosti pošmourným kalným ránem do budovy rozhlasu, abych pronesl něco smysluplného o patronu a ochránci českého národa a v hlavě jsem měl neprostupnou mlhu.

Odkiaľ pramení dobro? Z čoho pochádza zlo? Vraví sa, že deti sú čisté bytosti. Je to naozaj tak? Čo je ešte citlivosť a čo je už sebectvo a zbabelosť? Čo je ešte prísna výchova a kedy sa začína rodičovský teror? Ako je to so vzťahmi medzi mužmi a ženami, medzi pánmi a sluhami? Ako sa dá vzbúriť? Prečo sa niekedy všetko pokazí? Prečo sa veľké a malé dejiny tak často zlejú do jedného prúdu?