Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Základ návrhov tvorí súbor desiatich opatrení, ktoré predstavil tieňový minister zdravotníctva za SaS Tomáš Szalay.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Irán a Rusko už roky spája strategické partnerstvo, majú spoločné geopolitické záujmy v Sýrii, spolupracujú vojensky vrátane dronov i ekonomicky, pričom obe tieto krajiny čelia západným sankciám.

Pre zdravý mikrobióm je konzumácia zeleniny istejšia voľba.

Konflikt v Gaze je zložitý. Najviac ho však nekomplikuje ani jeho zapletená história, ani lokalita na Blízkom východe. Paradoxne ho najviac komplikujú práve tí, ktorí sa ho snažia vo verejnom priestore zjednodušiť na súboj dobra so zlom.

Čítam si akurát zbierku mestských príbehov z jedného nášho mestečka, nebudem hovoriť ktorého, ale rastie tam okolo veľa topoľov. Príbehy sú veselé i smutné, sto rokov staré a je zaujímavé uvedomiť si, čo majú spoločné...

Demonštranti sa na výzvu Konfederácie zišli v zhruba 80 mestách naprieč Poľskom – okrem Varšavy protestovali napríklad aj v Poznani, Gdansku i Krakove. Skandovali heslá ako „Zastavte imigráciu!“ a „Stop invázii imigrantov“. Taktiež držali transparenty s nápisom „Poľsko pre Poliakov“.

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

„Lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“ V preklade: „Jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec.“