Po roku 1989 boli štyri stredoeurópske krajiny nakrátko v epicentre dejín. Václav Havel a Lech Walesa aj preto očarili americký Kongres a Viktor Orbán bol najväčšou nádejou nastupujúcej generácie. Čo tu po 30 rokoch ostalo?

Desaťročia po páde Berlínskeho múru opäť poškuľujeme po ochranárskom štáte, ktorý za nás vyrieši všetko od cien energií po prácu či budúcnosť našich detí. Ale aj Západ sa pozerá tým smerom. Čo to znamená?

Masový únik 2,94 terabajtu informácií z daňových rajov, ktoré majú odhaľovať obchodné tajomstvá známych podnikateľov, politikov, členov kráľovských rodín, ale aj predstaviteľov náboženských skupín.

Máme pred zimou, nemáme dosť plynu, cítime sa vydaní napospas Gazpromu a Putinovi. Alebo je v tom ešte niečo? Aké problémy sme zdedili a ktoré si vyrábame sami, vysvetľuje pre .týždeň odborník na energetiku Karel Hirman.

Stála naša spoločnosť niekedy po roku 1989 pred ťažšou výzvou než dnes? Po závere zápasu „sloboda verzus komunizmus“ sa zdalo, že vo svete zvíťazila zastupiteľská demokracia: nedokonalá, lež osvedčená. Nepodľahli sme však snom o novej ére dokonalosti? A nepodpísali sa následné sklamania na dnešku, keď silnie túžba po alternatívach voči konštitúcii slobody?

Výročie vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov bolo a je aj našim, slovenským výročím. Napriek všetkým kontroverziám, napriek všetkým vzájomným výčitkám. Aj napriek tragickým udalostiam 20. storočia, v ktorom totalitné experimenty a veľmocenská politika opakovane marili vyhliadky na slobodu našich dvoch národov.

Deň reformácie je príležitosť ohliadnuť sa na jeden z príbehov ohlasujúcich zrod moderného veku. Iste, je aj súčasťou traumatického obdobia európskych dejín. Tragické zvraty, temné vášne a omyly v histórii tohto sveta by nám však nemali zastrieť poučenia, ktoré z tohto príbehu vyplývajú, ani povzbudenie, ktoré z neho možno čerpať.

To, že predsedom poroty ceny Eset Science Award pre slovenských vedcov je nositeľ Nobelovej ceny, je veľká vec pre celú krajinu.To, že tento fyzik poskytne .týždňu dlhý rozhovor, je veľká vec pre nás a pre našich čitateľov. Sme za túto možnosť naozaj vďační. Tak si to spolu užime. Nech sa páči: Kip Thorne.

Ekonóm Juraj Karpiš roky varuje pred negatívnymi dopadmi „zlých peňazí“, kvantitatívneho uvoľňovania, pred nezodpovednosťou politikov a centrálnych bankárov. Centrálne banky zaplavili trh peniazmi a k dôsledkom patrí inflácia, ktorej teraz čelíme. Podľa Karpiša to nebude krátkodobý trend.

Ide o osem prípadov z celkovo 2681 osekvenovaných pozitívnych vzoriek za mesiac október.