Druhá štúdiovka slovenských Nvmeri je ako skrytý klenot, vypiplaný do posledného detailu, ktorý na vlastné nešťastie stále nezistil, ako sa predať.

Arcade Fire vraj medzičasom narástli do rozmerov, pri akých už nikdy nenahrajú dobrú platňu. Možno nahrajú. No Everything Now ňou určite nie je.

Najprv im išlo hlavne o iróniu. Potom nahrali debut plný skvelých textov a teraz sa zlepšili aj po hudobnej stránke. Akurát niekde po ceste zabudli na to, v čom boli najlepší, keď prišli na scénu plnú hudobne zaujímavých kapiel, ktoré nevedeli, o čom spievať.

Najprv nahrali dve hudobné pocty ľudskej vynaliezavosti a nezlomnosti. Na treťom albume zvážneli a vytvorili plnohodnotnú sociálnu drámu o baníckom meste kdesi vo Walese. Strhujúcu, mrazivú a prekračujúcu hranice svojho žánru.

S novinkou chcela prísť manchesterská štvorica po vydaní doteraz najlepšej štúdiovky Get to Heaven čo najskôr. A tak uzrel svetlo sveta A Fever Dream, trochu nedovarený, trochu plochý a trochu geniálny album stratený kdesi v návale výraznejších releasov.

V Evropě probíhají – z pohledu našich médií – dva dramatické procesy, kterým bychom mohli přisoudit téměř apokalyptický charakter.

Za pár rokov si prešli zrýchlenou verziou udalostí z Bolo nás jedenásť. Zo štvorice zostal iba jediný kamarát, úbohý frontman Jonny Pierce. Do štvrtého albumu The Drums (či The Drum?) sa napriek tomu pustil s plnou vážnosťou.

Pokiaľ debut Royal Blood vystrelil medzi najzaujímavejšie kapely súčasnosti, druhý album toto postavenie ešte upevňuje a zároveň dvojicu posúva ešte ďalej.

Francúzski rockeri si na šiestom albume vytvorili vlastný svet. Spieva sa v ňom po francúzsky, taliansky i anglicky a z niekdajšej žánrovej škatuľky je už len zaprášený odkaz na minulé časy.

Says vedia aj napriek krátkej existencii na scéne vystavať pesničku, ktorá má všetko potrebné. Teda, až na jednu vec.