ešte tri roky dozadu to bolo stále hlavne o irónii. Saténové ruky, štvorica štyridsiatnikov, si založila kapelu s vtipným názvom, aby mohla hrať vtipné pesničky. Najprv pre okruh známych, potom po menších kluboch, stredných festivaloch, až po prvý veľký štúdiový album, ktorý kolega Juraj Kušnierik nazval generačným a ani pri tom príliš nepreháňal.
„Zatiaľ čo na debute ste sa po každej skončenej piesni tešili na novú slovnú hračku v tej nasledujúcej, Tretí album prináša skôr tŕpnutie z toho, čo bude nasledovať.“
Saténové ruky absolvovali celý proces od prvých experimentov kdesi na silvestrovskej chate v Hodruši-Hámroch (2010/2011) až po skvelý debutový album Bozkávam (máj 2015) s ľahkosťou a hlavne s dokonale vybalansovaným pomerom pankáčského prístupu a poslucháčskej prístupnosti. Zostali rovnako trefní a ironickí ako na začiatku, no zároveň si dokázali nájsť miesto aj na miestnej scéne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.