Chceme patriť k slobodnému svetu, či byť satelitom Ruska? Kto chce odchod z EÚ a NATO? Pod lampu prišli Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, ktoré organizujú protesty za zachovanie európskeho Slovenska.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Poslanec strany Sloboda a Solidarita Alojz Hlina, ktorý označil dnešný deň za „čierny deň parlamentu“

K narodeninám šéfredaktora .týždňa nám prišlo mnoho prianí. Tu je výber z nich.

Rozdielne názory ovplyvňujú viac ako len rodinu a politiku.

Pri rozmýšľaní o komplikovaných spoločenských javoch môže človek ľahko spadnúť do pasce anekdotických argumentov. Prevenciou môže byť konzultácia so sociológom, ktorý okrem anekdotických príbehov pozná aj čísla, rozumie im a vie čítať príbehy, ktoré tie čísla rozprávajú. Napríklad s Michalom Vašečkom.

Uviedol to na dnešnej tlačovej besede poslanec Michal Šipoš. Je podľa neho naivné si myslieť, že nejaké uznesenie vyrieši to, čo predseda vlády za posledný rok napáchal.

Prebieha snaha o zničenie Slovenska. Zvnútra aj zvonka. Pred našimi očami sa koná únos štátu do ruskej sféry. Akú obranu proti tomu môžeme postaviť?

Kým Plávame Spolu – tak znie názov čerstvej kompilácie jedenástich skladieb od slovenských interpretov, ktorá vyšla digitálne 6. 12. symbolicky ako Mikulášsky darček pre festival Pohoda. Doteraz nikdy nevydanými skladbami na ňu prispeli mená ako Le Payaco, Saténové Ruky, Meowlau x Val, Marko Damian, Erika Rein, či producent FVLCRVM.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.