V pondelok mala prezidentka vystúpiť v Prahe na konferencii Forum2000.

Keď sme pred voľbami v .týždni písali, ako by sa mala pravica správať, aby spolu s Maďarmi vyhrala po 20 rokoch voľby inak než náhodou, netušili sme, že 12. júna sa to v podstate podarí. Pravica prvý raz vyhrala bez toho, že by za svoj osud vďačila veľkému množstvu prepadnutých hlasov z nepriateľského tábora.

Slová „fundamentalista“, „homofóbia“, „rasista“, „krajná pravica“ či „nacionálny socializmus“ majú svoj význam. A mali by mať aj nejakú silu, veľkú silu, ale tá sa, ako sa zdá, postupne vytráca.

Tvorcovia slovenskej koalície zlikvidovali dva týždne hendikepu, ktoré mali na Česko, kde sa volilo o štrnásť dní skôr. Je otázka, či taká akcelerácia v oblasti ako programovej, tak personálnej (podobná zostavovaniu vlády „Dzurinda II.“) bude viac na prospech, alebo na škodu veci.

Furt niečo strácam. Mám vďaka tomu stále aktuálnu fotku v občianskom, nie ako môj otec, ktorého podobizeň z mladosti som si vždy so záujmom prezeral.

Chcel som ísť pôvodne do Komárna. Ibaže do Komárna, hoci je to približne osemdesiat kilometrov a trať nevyzerá na nejakú uzkokoľajku, sa z Bratislavy cestuje dve a pol hodiny. Povedal som si, že asi zle vidím, ale videl som dobre a ani zlý vlak som si nevybral. Vlaky do Komárna, hlavného mesta slovenských Maďarov, chodia prosto z Bratislavy, hlavného mesta slovenských Slovákov, rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu. To nie je železničná doprava, to je železničné pohŕdanie.

Nebýva zvykom, aby noviny pred voľbami robili celoplošnú kampaň s preškrtnutým predsedom vlády. .týždeň to práve začal robiť a bude to tak robiť až do volieb. Máme na to veľmi vážne dôvody.

Ak by som v rámci intelektuálnej a literárnej osvety mala ako povinné čítanie pre takmer nečítajúcu mládež odporučiť len jednu-jedinú knihu, bola by to táto.

Vo finále tohtoročnej edície Ligy Majstrov sedeli na lavičkách futbalovo sofistikovaní a profesijne vysoko kompetentní odborníci s výrazným rukopisom. Obidvaja tréneri majú svoje vlastné osobitosti, ale keďže víťaz berie všetko, pokúsime sa v skratke naskicovať, čo všetko má José Mourinho.

Môj posledný článok bol strašne naštvaný. Písala som, akí sú tu ľudia sprostí a zlí a zadubení. Teraz mám potrebu napísať presne opačne. Pretože pravda je aj taká. Je tu veľmi veľa dobrých ľudí.