Veľa kriku pre nič, dalo by sa povedať spolu s klasikom. Koncom minulého týždňa sa zdalo, že česká vláda padne a v júni budú predčasné voľby, v ktorých by zvíťazila sociálna demokracia, samozrejme. No, nakoniec asi predčasné voľby nebudú a vláda bude vládnuť aj naďalej.

Idem na motorke s desaťlitrovým kanistrom benzínu. Tečie. Smrdí mi celá bunda aj ruky, ale ja sa teším, lebo sa mi podarilo zohnať benzín od vplyvného kamaráta, ktorý pozná skorumpovaných policajtov. Keď je tzv. „shortage”, sú len dve cesty: Black market (čo znamená malý obchodík a v ňom litrové fľaše od vody po vrch naliate benzínom, starostlivo zabalené do nepriehľadných čiernych igelitových vreciek). Žeby odtiaľ výraz black market? V každom prípade, každý sa tvári, že nič, že si kupuje zeleninu alebo pivo. Len predavač a kupujúci vedia, že je to benzín.

To, že aj tretie predčasné voľby na Slovensku prehrali sily, ktoré ich zbytočne a hlúpo vyvolali, nie je vôbec prekvapenie. Poučenie však existuje. A katastrofický rozmer porážky ohlasuje, že zďaleka nie je jediné, ktoré musia voči sebe vyvodiť.

Film režiséra Martina Scorseseho Hugo a jeho veľký objav asi treba vidieť, aj za cenu bolesti hlavy z 3D okuliarov, ak kvôli ničomu inému nie, tak kvôli tomu, aby sme si mohli uvedomiť, akí bezmocní sme zoči-voči gýču. Hugo je vizuálne nádherný, je to šou, ktorá vidiaceho nemôže nezasiahnuť, 3D v ňom má druhýkrát (po Tintinovi) skutočne zmysel a prináša do filmového diela kvalitu, ktorá nespočíva len v dekoratívnej nápadnosti, ale plní reálnu dramatickú funkciu. A každého Oscara®, ktorého kvôli tomu dostane, si nepochybne zaslúži.

Pre reputáciu Česko-Slovenska a potom Česka v zahraničí po novembri 1989 urobil – ako osoba či mýtus – viac než ktokoľvek iný. Napolo Ronald Reagan a napolo Jane Fondová – v zahraničnej a bezpečnostnej politike Reagan, v kultúrno-morálnych otázkach Fondová. Vnútropoliticky nie plne úspešný. Názorovo eklektický a synkretický. Atlantista aj europeista zároveň.

V amerických republikánskych primárkach sa kandidáti obviňujú z „flip-flopov“ čiže zo zmeny názoru či pozície voči niektorej otázke. Celé primárky zvonka vyzerajú ako súťaž flip-flopperov.

Teraz na americkú nôtu: Republikánske primárky v USA pripomínajú galaxiu. V akom zmysle? Je tam jedna stálica a niekoľko komét, ktoré sa objavia, zažiaria a potom zase odputujú do šera nízkych preferencií.

Všetky parlamentné strany, vládne i opozičné, sa dojemne zhodli, že je dobré zmeniť českú ústavu. Tak aj učinili. Zmenili voľbu prezidneta z nepriamej (parlamentom) na priamu (celým ľudom). Nabudúce – začiatkom roku 2013 – už budú Česi voliť prezidenta priamo. A to vôbec nie je dobrá myšlienka.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.

Práva ľudí sú dobrou vecou. Sociálne istoty sú taktiež dobré. Teda čím viac práv a istôt, tým lepšie, no nie? Nie nevyhnutne. Nie za akúkoľvek cenu. Nie na úkor povinností, a nie na úkor zodpovednosti. Niekedy je nutné menej práv a viacej povinností, menej istôt a viacej osobnej zodpovednosti.