Obaja začínali v Británii na konci osemdesiatych rokov. Ovplyvnili niekoľko hudobných scén, súčasnú generáciu hudobníkov a spôsob, akým konzumujeme inteligentnú hudbu. Kým od Aphexa Twina sme očakávali novú nahrávku niekoľko rokov, o tej od Thoma Yorka sme ani len nerozmýšľali. Kam sa teda posunuli títo hudobní mágovia?

Na začiatku môjho juhoslovanského westernu bola správa, ktorej sa dalo sotva uveriť: hoci sú Srbi a Albánci vyhlásení za úhlavných nepriateľov a hoci od vojny v Kosove uplynulo len 15 rokov, v poslednom čase sa zrodil nový fenomén: už mnoho stovák srbských roľníkov z juhosrbského Sandžaku sa oženilo s Albánkami. A tak som vyrazil na pešterskú náhornú plošinu, kde títo srbsko-ortodoxní pastieri kráv ešte prežívajú. Navôkol sú už iba srbskí moslimovia, kým mladé Srbky utekajú do miest. Prišiel som sa pozrieť, či sú srbsko-albánske manželstvá naozaj z kategórie win-win.

Ozve sa školský zvonec a deti spolu s rodičmi vstupujú do triedy. Prvý školský deň uvoľní medzi deťmi radosť, ale aj pár sĺz, keď niektorým chýba domov. Presne to sa stalo Carle, ktorá práve začala chodiť do predškolského ročníka v Cerre. Dievčatko má šťastie, pretože má učiteľku, ktorá učila na základnej škole, vie teda, čo deti potrebujú. „To je šťastie!,“ myslia si niektorí rodinní príslušníci Carly, až kým nenarazia na varovanie inej mamičky: „Dávajte si na tú učiteľku pozor, od každého žiaka vyžaduje, aby jej nosil z domu nejaké potraviny.“

Slovensko sa uvelebilo v priemernosti – a je mu tam dobre. Stratila sa akákoľvek ambícia byť elitou. Podstatné je zabezpečiť sa a prežívať. V časoch Česko-Slovenska sme síce často hromžili na Prahu, ale zároveň sme sa chceli na ňu doťahovať. Dnes žijeme v otvorenom svete a naši ľudia, ktorí pôsobia vonku, sú v športe, vede a na iných pracoviskách často nadpriemerne úspešní. Doťahujú sa na kritériá a prostredie, v ktorom žijú. Ale tu nie je na koho sa doťahovať. Bratislava ako hlavné mesto stratila toto postavenie. Na Slovensku panuje a darí sa priemernosti.

Do Slovenských elektrární prišli policajné komandá. V spackanom projekte dostavby Mochoviec ide o to, na kom zostane najviac blata a kto si odskáče stratu.

Pokiaľ nepotrebujete, aby vás po kúpaní štípala koža od soli, tak potom má Lago di Garda všetko ostatné z poriadnej letnej dovolenky. Človek sa cíti ako pri mori, ale nie je pri mori, lež pri obrovitánskom jazere pod Alpami. Jazero je koldokola obsypané staručkými mestečkami a záhradami a naokolo sa pomaly, ale isto dvíhajú veľhory. Chvíľku mi trvalo, kým som mamu a sestru presvedčila, že pôjdeme tento rok sem, a nie klasicky k moru do Chorvátska. „Ale veď tam nie je more!” vraveli obe vodné stvorenia (mama dokonca vyhlásila že by chcela byť človek obojživelník...).

Finalista literárnej súťaže Anasoft Litera 2013 Tomáš Varga vyhral cenu čitateľov SME s novelou Grázel. Tá vznikla z rovnomennej poviedky, ktorá zabodovala v súťaži Poviedka 2010. Písanie ho neživí, venuje sa sociálnej práci s obeťami násilných trestných činov.

Móda nikdy nebola moja téma. Približne raz ročne na mňa okolie začne tlačiť, že by som si mal kúpiť niečo na seba. V chvate nakúpim niekoľko vecí, a potom ich nosím dovtedy, kým nie sú samá diera a ja zase nezačnem vyzerať ako vandrák. Proces sa opakuje.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.

Keď som približne pred rokom opakovane čítal slovenskú prózu prelomu 19. a 20. storočia, tú malomestskú a z prostredia dedinskej inteligencie, všetko to bolo milé, dobre sa to čítalo, ale nič mnou skutočne neotriaslo. Až kým som sa nedostal znova k Timrave. Zrazu všetko, čo som dovtedy čítal, pôsobilo v porovnaní s Timravou tak trochu... fejtonisticky plocho.