Keď príde na globálne otepľovanie, dostáva sa nám veľa silnej rétoriky, ale málo chladného rozumu. Nesmierne na tom záleží, pretože Kjótsky protokol patrí už teraz medzi najdrahšie globálne verejné politiky, aké boli kedy prijaté. A vyzerá to tak, že ďalšie pokračovanie v

Mať vzory je ťažké – niekedy ani nie tak pre vás, ako pre váš vzor. Fajčiť som začal na jednom koncerte, keď som mal 27 rokov, neodolal som šarmu a

Zelená je tráva, fotbal to je hra. Letos nejvyšší českou ligu vyhrála Slávie Praha. Druhá skončila také Praha, Sparta, do druhé ligy sestupuje také Praha, Bohemians 1905. Upřímně řečeno, sleduju fotbal ne jako fanda, ale jako divák. Zajímá mě hezká, technická a fair play hra.

Na stránkach Štátneho pedagogického ústavu sa objavil Štátny vzdelávací program. Konečne! Konečne, pretože september je za dverami a ak chceme na školách pripraviť školské vzdelávacie programy, tak je každý deň drahý. Máme sa však na čo tešiť?

V roku 1989 som si myslela, že už nezažijem Prvý máj. Taký aký sme ho poznali. Omyl. Dnes je prvý máj a vyzerá tak isto. Ľudia sú čierni, ale vlajky sú stále rovnako červené. Maoisti vyhrali voľby. Keďže sedia v parlamente, aspoň už nestrašia po horách a nevyberajú turistov. Nepálci im veria. Takmer všetci.

Predsedu vlády znepokojili správy o veľkých výkyvoch na finančnom trhu a ich možnom vplyve na dôchodkové fondy. Poistenci by mali druhý pilier súkromného sporenia radšej rýchlo opustiť.

Vyrovnaný rozpočet by sme mali mať v priebehu troch rokov. Kto by toto na Fica povedal?

Jedinou mínou na ceste vstupu Slovenska do eurozóny zostáva verdikt Európskej komisie ohľadom udržateľnosti plnení maastrichtských kritérií, konkrétne inflačného. Všetky formálne kritériá sme už splnili, tak v čom by mal byť problém?

Fotografie umelcov sú samostatnou umeleckou disciplínou, veľmi náročnou, ale zábavnou. Náročnou preto, lebo umelci majú umelecké cítenie, a preto chcú byť zachytení s umeleckým citom.

„Okamžiky, kdy nastane takové ticho – v nás a kolem nás -, až máme dojem, že slyšíme tajný tikot mechanismu světa.“ Touto vetou napísanou v roku 1943 sa začínajú dvojzväzkové, takmer tisícstranové denníkové zápisky košického rodáka Sándora Máraia, ktoré v edícii Paměť vydala pražská Academia.