Väčšinou to býva tak, že keď slušnejší politici klamú, robia to tak, aby to nebolo ľahké dokázať. Preto je prichytenie slušnejšieho politika pri lži výzvou pre každého novinára. Teraz sa to zmenilo.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

V dávnom spore o to, čo bolo skôr, či sliepka, alebo vajce, sa gastronómia kloní jednoznačným smerom. Na začiatku vždy hrdo stálo vajce. Už len pre tú jednoduchú krásu na tanieri a jeho jedinečnú chuť.

Na masaker, ktorý sa udial na kraji Bratislavy, nie je Slovensko zvyknuté, a je to tak dobre. Ale keď sa už stal, treba zachovať pokoj a pýtať sa, čo sa z neho môžeme naučiť.

V roku 1500 bolo Anglicko súčasťou rímsko-katolíckej Európy. V roku 1535 sa vernosť Rímu považovala za vlastizradu a hlavou anglickej cirkvi bol kráľ Henrich VIII. To je čas románu Hilary Mantelovej Wolf Hall.

Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Možno prvý raz za svojich dvadsať novinárskych rokov pôjdem pred súd. Zopárkrát sa mi tým už vyhrážali, tak ako pred pár rokmi, keď som do jedného komentára napísal, že účelové klamanie českého prezidenta Václava Klausa o Európskej únii je horšie než účelové klamanie spochybňovačov holokaustu. A to preto, lebo oni klamú o minulosti, zatiaľ čo Klaus svojím démonizovaním a ohováraním Európskej únie podkopáva prítomnosť a budúcnosť Čechov a Česka, ktorá, ako som stále ešte presvedčený, s Úniou tak či nejako spojená bude.

Praha a Bratislava majú spoločnú tradíciu písaného dokumentu. Možno ho kritizovať, že je vágny, krátky alebo naopak dlhý či nekonkrétny. V porovnaní s tradíciami v iných krajinách sa však nemáme veľmi na čo sťažovať.

Halfdan W. Freihow vo svojej knihe Milý Gabrieli preniká do mysle svojho autistického syna a odhaľuje krásu i bolestivosť života s autizmom.

Tento rok som oslavovala narodeniny štyrikrát. S mamou, s kamarátmi v Bratislave, vzápätí s kamarátmi v Káthmandu a následne s deťmi v sirotinci. V priebehu 10-tich dní. Zakaždým som dostala darčeky, a človek by si pomyslel, že to bude jediný dôvod, aký môže mať niekto, kto si zorganizuje oslavu 4-krát.