Vyhrážali sa mi, ale žiadny súd sa nekonal. Len na Pražskom hrade ma niekto dal na popredné miesto zoznamu „nepriateľov“, kde mám tú česť naďalej zotrvávať s mnohými ľuďmi od Václava Havla, ale aj s Mirkom Topolánkom, Alexandrom Vondrom a ďalšími „realistami“ z Občianskej demokratickej strany, ktorí boli nakoniec nútení Klausovi sa v kľúčových chvíľach vzoprieť. Som presvedčený, že napriek všetkým hrám tam nakoniec skončí aj súčasný premiér Petr Nečas, ale to už by som zabrúsil dosť ďaleko od pôvodnej témy.
Dôvod, pre ktorý možno skončím pred súdom, sa volá „rómsky koncentračný tábor Lety“. V jednom z článkov, ktoré štyrikrát, šesťkrát do mesiaca píšem pre poľskú Gazetu Wyborczu, som tento tábor nazval „českým koncentračným táborom“.
V Poľsku, ktorého ambasády majú príkaz okamžite pohroziť žalobou, ak sa niekde objaví spojenie „poľský koncentračný tábor v Osvienčime“, je to veľmi chúlostivá vec. Ja som ju však nenapísal nevedomky, ale celkom vedome a programovo. Bolo to v článku, ktorý pojednával o nedávnom celkom škandalóznom rozhodnutí Nečasovej vlády, ktorá sa po vyše desiatich rokoch sľubov rozhodla, že na mieste predvojnového a vojnového koncentračného tábora pre Rómov naďalej ponechá veľkokapacitný, s prepáčením, prasačník. Niekoľko stoviek miliónov korún sa vláde jednoducho zdalo príliš veľa v čase, keď sa v českom rozpočte škrtá a dane sa vyťahujú od občanov podobne besne ako na Slovensku. Na druhej strane, je to osemdesiat korún, teda tri eurá, na jedného Čecha. Lenže z pohľadu mnohých Čechov je to osemsto miliónov na zbúranie českej ošipárne kvôli nejakým Cigánom. Navyše, nebola vari vojna, nebolo Česko okupované nacistami? A tí predsa môžu za všetko, nie?
Ibaže s táborom v Letách je to zložitejšie. Tento koncentrák bol založený ešte predtým, než Československo prestalo po nacistickej okupácii definitívne existovať. Tretieho marca 1939 presne bol tábor rozhodnutím pražskej vlády oficiálne založený a nacisti, ktorí o pár dní nato Česko a Moravu okupovali, ho iba potvrdili. Lety, tak ako ďalší „cigánsky tábor“ pri Hodoníne, zostal aj potom pod správou protektorátnej vlády, boli tam českí dozorcovia a českí velitelia. V dobe českej protektorátnej správy zomrelo v táboroch na infekčné choroby niekoľko stoviek českých Rómov vrátane všetkých detí, ktoré sa tam počas existencie tábora narodili. Keď nacisti zaradili Rómov na rovnaký likvidačný zoznam ako Židov, bol osud ľudí v Letách a v Hodoníne spečatený. Okrem menšej časti Rómov, ktorú české úrady z táborov za nejasných okolností prepustili (podľa pamätníkov hrali hlavnú rolu úplatky), skončila drvivá časť vtedajšej populácie českých Rómov v plyne v Osvienčime.
Tragikomické bolo, že pred transportom do Osvienčimu boli české protektorátne úrady nútené zlepšiť stravovacie a hygienické podmienky v táboroch –boli zrejme také strašné, že ich uznali za neľudské ešte aj nacisti. Za činnosť v táboroch nebol po vojne nikto z dozorcov ani veliteľov odsúdený, mnohí dokonca pokračovali vo svojej „práci“ aj po oslobodení – ako dozorcovia v iných väzniciach.
A tak som teda zámerne napísal, že Lety boli „český koncentrák“, a teraz sa mi vraj český zastupiteľský úrad vo Varšave vyhráža žalobou. Ak to dotiahne do konca, tak sa na ten súd teším. Pretože už raz by bolo súdne jasné, aký veľký podiel Česi na holokauste svojich Rómov mali. A že by zrúcanie prasačníka na mieste tábora v Letách malo byť to najmenšie, čo by mali urobiť.
Autor je redaktor Lidových novín.
Dôvod, pre ktorý možno skončím pred súdom, sa volá „rómsky koncentračný tábor Lety“. V jednom z článkov, ktoré štyrikrát, šesťkrát do mesiaca píšem pre poľskú Gazetu Wyborczu, som tento tábor nazval „českým koncentračným táborom“.
V Poľsku, ktorého ambasády majú príkaz okamžite pohroziť žalobou, ak sa niekde objaví spojenie „poľský koncentračný tábor v Osvienčime“, je to veľmi chúlostivá vec. Ja som ju však nenapísal nevedomky, ale celkom vedome a programovo. Bolo to v článku, ktorý pojednával o nedávnom celkom škandalóznom rozhodnutí Nečasovej vlády, ktorá sa po vyše desiatich rokoch sľubov rozhodla, že na mieste predvojnového a vojnového koncentračného tábora pre Rómov naďalej ponechá veľkokapacitný, s prepáčením, prasačník. Niekoľko stoviek miliónov korún sa vláde jednoducho zdalo príliš veľa v čase, keď sa v českom rozpočte škrtá a dane sa vyťahujú od občanov podobne besne ako na Slovensku. Na druhej strane, je to osemdesiat korún, teda tri eurá, na jedného Čecha. Lenže z pohľadu mnohých Čechov je to osemsto miliónov na zbúranie českej ošipárne kvôli nejakým Cigánom. Navyše, nebola vari vojna, nebolo Česko okupované nacistami? A tí predsa môžu za všetko, nie?
Ibaže s táborom v Letách je to zložitejšie. Tento koncentrák bol založený ešte predtým, než Československo prestalo po nacistickej okupácii definitívne existovať. Tretieho marca 1939 presne bol tábor rozhodnutím pražskej vlády oficiálne založený a nacisti, ktorí o pár dní nato Česko a Moravu okupovali, ho iba potvrdili. Lety, tak ako ďalší „cigánsky tábor“ pri Hodoníne, zostal aj potom pod správou protektorátnej vlády, boli tam českí dozorcovia a českí velitelia. V dobe českej protektorátnej správy zomrelo v táboroch na infekčné choroby niekoľko stoviek českých Rómov vrátane všetkých detí, ktoré sa tam počas existencie tábora narodili. Keď nacisti zaradili Rómov na rovnaký likvidačný zoznam ako Židov, bol osud ľudí v Letách a v Hodoníne spečatený. Okrem menšej časti Rómov, ktorú české úrady z táborov za nejasných okolností prepustili (podľa pamätníkov hrali hlavnú rolu úplatky), skončila drvivá časť vtedajšej populácie českých Rómov v plyne v Osvienčime.
Tragikomické bolo, že pred transportom do Osvienčimu boli české protektorátne úrady nútené zlepšiť stravovacie a hygienické podmienky v táboroch –boli zrejme také strašné, že ich uznali za neľudské ešte aj nacisti. Za činnosť v táboroch nebol po vojne nikto z dozorcov ani veliteľov odsúdený, mnohí dokonca pokračovali vo svojej „práci“ aj po oslobodení – ako dozorcovia v iných väzniciach.
A tak som teda zámerne napísal, že Lety boli „český koncentrák“, a teraz sa mi vraj český zastupiteľský úrad vo Varšave vyhráža žalobou. Ak to dotiahne do konca, tak sa na ten súd teším. Pretože už raz by bolo súdne jasné, aký veľký podiel Česi na holokauste svojich Rómov mali. A že by zrúcanie prasačníka na mieste tábora v Letách malo byť to najmenšie, čo by mali urobiť.
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.