„Děkuji ti Pane / za lásku i smrt / děkuji ti Pane / za pořádný mrd“. Pesničkárka Dáša Vokatá musela svojím posledným albumom prekvapiť aj tých, ktorí jej tvorbu poznajú roky. Koho by napadlo, že táto kráľovná českého disentu sa rok-dva po Magorovej smrti vrhne do labutích ľúbostných piesní, ktoré sú také mocné, že si ich ťažko mohla vycucať z prsta. Tie najlepšie pesničky majú jedno: Obrovský dôvod na to, aby vznikli. V tom majú výhodu autori, ktorí sa poctivo životom predierajú, oproti tým, ktorí vedia všetko „ošáliť“. V albume Dva divoký koně Vokatá zúročila celý svoj život umelkyne, ktorú v mladosti vyštvali z ČSSR.

Grécko kolabuje, ale Gréci sa aj dva týždne po voľbách veselia. Kým za predchádzajúcich vlád prebiehali demonštrácie proti úsporným opatreniam, teraz naopak desiatky tisíc ľudí Alexisa Tsiprasa a jeho ľavicovo-národoveckú vládu oslavujú.

Nehovorte o politike a náboženstve. Tak znie pravidlo číslo jedna pre najrozšírenejšiu nelegálnu dátovú sieť v Havane. Tí, ktorí sa stanú súčasťou siete routerov a antén akceptujú toto pravidlo ako podmienku prežitia. Pripojením sa k tejto službe vzniká isté spoločenstvo, pričom každý člen vie, že nesmie vzbudzovať pozornosť. Napriek všetkým týmto prísnym obmedzeniam, stojí tá skúsenosť za to. Zažiť závrať z toho, že ste online, aj keď v skutočnosti viete, že ste offline. Je to ilúzia internetu, ktorý funguje, kým svieti kontrolka na vašom routeri.

Nastúpilo vaše dieťa do škôlky, alebo sa na to práve chystá? Obrňte sa trpezlivosťou, dieťaťu môže trvať aj celý prvý rok, kým sa tam zabehne. Niekedy si však treba aj uvedomiť, že dieťa na ňu ešte nie je zrelé.

Iba ten, kto si ešte pamätá summit vo Vilniuse a stiahnutie Janukovyčovho podpisu na poslednú chvíľu, dokáže naplno vyhodnotiť, aký (geo)politický náboj nesie ratifikácia asociačnej zmluvy EÚ – Ukrajina. A iba ten, kto si vie vybaviť Putinov nátlak, hrozby i prosby pred Vilniusom a zaplnenie Majdanu státisícmi demonštrantov hneď po ňom, vie naplno precítiť, kto je víťazom a kto porazeným po parlamentných ratifikáciách v Bruseli a Kyjeve.

V slovenčine chýba slovo „busking”. Nie, nie je to kráľ autobusov. Znamená hrať na ulici. Na gitare, na saxíku, na čomkoľvek. To slovo asi nechýba náhodou. Kým gitaristov a saxofónistov občas v centre Bratislavy vídať (kým ich nezrušia policajti, lebo aj to je zarábanie a aj na to treba papiere), tam niekde sa to aj končí. Občas slepý harmonikár či cigánsky huslista. Žila som v centre pol života, ale muzikantov som videla málo. Aj ja som sa pokúsila 15-ročná ísť na ulicu so saxofónom, ale netrvalo ani dvadsať minút a fízli ma vyhodili.

Štát vyberie viac Tento rok budú príjmy verejnej správy z daní a odvodov vyššie o 290 miliónov eur ako ministerstvo financií predpokladalo ešte na začiatku tohto roka. Vyplýva to z najnovšej daňovej prognózy, ktorú predstavil Peter Kažimír. Úspešný vývoj pripisuje šéf rezortu financií najmä boju s daňovými únikmi pri dani z pridanej hodnoty, z čoho sa v tomto volebnom období stala vlajková téma jeho ministerstva. Zlepšil sa tiež vývoj pri dani z príjmov právnických osôb, kým však príjmy z daní fyzických osôb zatiaľ za očakávaniami ministerstva zaostávajú.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Hoci nás v tomto roku nečakajú žiadne voľby, politický vývoj v nasledujúcich dvanástich mesiacoch veľa napovie, ako dopadnú parlamentné voľby na jar 2016, a teda aj to, či sa v slovenskej politike niečo významne zmení.

Krátka sentencia z knihy arabského Izraelčana Sajjida Kašua (Druhá osoba singuláru. Praha 2014) na konto nešťastnej izraelskej matky z úst arabského sociálneho pracovníka, ktorý sa stará o jej umierajúceho syna: „ ... pohrdá tradicemi, nesnáší fanatismus, nacionalismus, náboženství, kořeny, hledání kořenů a výroky typu ‚kdo nemá minulost, nemá ani budoucnost‘. Domnívala se také, že Arabové se hrozně opičí po sionistech, že jsou vlastně ubohými napodobiteli evropských nacionalistů z počátků dvacátého století…“.