Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Grécko pod červenou vlajkou

.luboš Palata .časopis .reportáž

Grécko kolabuje, ale Gréci sa aj dva týždne po voľbách veselia. Kým za predchádzajúcich vlád prebiehali demonštrácie proti úsporným opatreniam, teraz naopak desiatky tisíc ľudí Alexisa Tsiprasa a jeho ľavicovo-národoveckú vládu oslavujú.

Tsipras – ako mnoho ďalších gréckych politikov – skvelý rečník, sa už počas prvých dní pri moci stal národným hrdinom. „Ľudia ho milujú a stoja za ním. Aj tí, čo ho nevolili,“ hovorí štyridsaťročná Aténčanka Sofie. „Nálada je medzi ľuďmi po dlhej dobe konečne dobrá, skoro nadšená. Všetci majú síce trochu obavy, ale nikto si nepripúšťa, že by sa to nepodarilo...“
Tým „niečím“ myslí Sophie, keď nie odpustenie, tak aspoň zmenu splácania dlhov, ale predovšetkým to, čo po piatich chudobných rokoch Gréci na smrť nenávidia. Teda úsporné opatrenia a dohľad „trojky“ – Európskej únie, Európskej centrálnej banky a MMF nad Gréckom.
„Kancelárka Angela Merkel a predovšetkým jej minister financií, ako sa len volá... Wolfgang Schäuble, tí sú pre všetkých Grékov hlavnými vinníkmi toho, že po piatich rokoch úspor a ozdravného plánu sme na tom ešte horšie, než sme boli,“ hovorí Kostantinos, ktorý si po škole musel nájsť prácu v jednom aténskom bistre. „Chceli by od nás, aby Grécko fungovalo ako Nemecko, ale to jednoducho nejde. Verte mi, ja som v Nemecku semester študoval, a keby som mal žiť, ako žijú tam, to radšej budem tu robiť v tomto bistre,“ ubezpečuje ma.
V Grécku je jednoducho veľa vecí inak než v Nemecku, aj keď tu ako v členskom štáte Európskej únie aj eurozóny platia rovnaké únijné smernice a nariadenia, ako v Berlíne.

.grécko podľa nemeckého vzoru
Nuž, Grécko je jednoducho Grécko. „V našej dedine kúsok od pláže som za dve hodiny,“ hovorí mi Mária, ktorá pri mori trávi takmer polovicu roka, keď spolu s ďalšími členmi rodiny predáva v malom obchode neďaleko pláže. Keď sa pri pohľade na mapu divím, ako to tak rýchlo môže zvládnuť, vysvetlí, že po diaľnici jazdí svojím červeným športiakom tak stoosemdesiatkou. Grécko samozrejme nie je Nemecko a nie je tu neobmedzená rýchlosť, naopak, je obmedzená na iba stodvadsať kilometrov za hodinu. „Policajti ma za tie roky zastavili len dvakrát. A zakaždým som vyviazla len s pokarhaním. My v Grécku si jednoducho nedávame pokuty,“ hovorí sympatická tridsiatnička.
Podobné je to s celoplošným zákazom fajčenia vo verejných priestoroch, teda teoreticky všetkých kaviarňach, reštauráciách a baroch. Opak je pravdou a v Grécku fajčí kdekto a takmer kdekoľvek. Keď som si zašiel na pivo do jedného futbalového baru neďaleko prístavu Pireus, bolo tam tak nafajčené, že takmer nebolo vidieť na obrazovku. Fajčenie bolo bežné takmer vo všetkých reštauráciách, ktoré som za týždeň v Aténach navštívil.
Podobné je to s daňami. Niežeby sa neplatili vôbec, normálni zamestnanci a stredná vrstva nejaké dane platili vždy, ale celá grécka elita sa plateniu daní prakticky vyhýbala. „Nie je to rozhodne tak, ako si to predstavujú ľudia v Nemecku alebo inde, že by sa tu nikdy dane neplatili. Najhoršie na tých reformách posledných rokov je, že väčšina nových daní dopadla na tých, ktorí už dane platili. Teraz len platia a platia,“ vysvetľuje Slovenka Magda, ktorá sa do Grécka vydala už na začiatku 90-tych rokov. Hoci to ide v posledných piatich rokoch v Grécku od desiatich k piatim, späť na Slovensko sa vracať nechce. „Slovensko je nádherná krajina, v niektorých smeroch oveľa krajšia ako Grécko, ale tu sú úplne iní ľudia. Usmievaví, bezstarostní, optimistickí. Keby Slováci museli zažiť len polovicu toho, čo prežili za minulé roky Gréci, tak by hromadne páchali samovraždy,“ vysvetľuje.

.utečenci v chudobnej krajine
Ako zábava, niečo ako futbalový zápas, sa tu berie aj politika. „Volil som Novú demokraciu, ale čo, Tsipras sa mi tiež páči. Nech ukáže, čo vie. Keď neukáže, vyhráme zase my,“ baví sa zvesela aténsky kaviarnik so svojím mladým hosťom, jedným z typických voličov Tsiprasovej Syrizy. Na otázku, ako mohol po skúsenostiach nás zo strednej a východnej Európy s komunizmom voliť komunistov, mladík rezolútne odporuje. „Syriza, to nie sú žiadni komunisti. Je to proste ľavica 21. storočia. Pravica aj sociálni demokrati už v minulých piatich rokoch ukázali, že s touto krajinou nič dobrého neurobia. Tak to skúšame inak. A ja verím, že to vyjde,“ hovorí slušnou angličtinou. Vyštudoval ekonomiku a teraz márne zháňa prácu. „Ako všetci. V sezóne niečo nájdem, známi majú hotel na Santorini, ale okrem cestovného ruchu práca jednoducho nie je,“ dodáva.
Za posledných päť ťažkých rokov však v Grécku narazíte ťažko na niekoho, kto by si prial odchod z Európskej únie a dokonca ani euro Grékom neprekáža. „Keby bolo najhoršie, tak by sme asi znovu zaviedli drachmu. Ale všetci vedia, že by sme ešte schudobneli a len je otázka o koľko,“ hovorí mi jeden aténsky novinár, ktorého stretávam vo volebnom tlačovom stredisku.
Okrem „trojky“ a neefektívnych úsporných opatrení však Gréci Európskej únii vyčítajú ešte jednu vec, a to sú utečenci. „Najskôr to boli Albánci, na ktorých sa všetci pozerali cez prsty. Ale dnes, keď tu máme Sýrčanov, Iračanov a ďalších utečencov z tejto oblasti, všetci vravia, že ,zlatí Albánci‘,“ vraví recepčná Eva, ktorá pracuje v jednom hoteli pri námestí Omonia, pätnásť minút pešo od Akropoly. „Albánci prišli za prácou, zatiaľ čo Sýrčania alebo Iračania nepracujú a mnohí z nich ani pracovať nechcú,“ rozčuľuje sa. Gréci síce ticho dúfajú, že utečenci sa vydajú z chudobného Grécka ďalej do bohatšej Európy, ale to im komplikuje ustanovenie Schengenskej dohody, podľa ktorého je nelegálny utečenec vrátený do krajiny EÚ, do ktorej vstúpil ako prvý. „Takže keď sa aj pekne-krásne dostane do Nemecka, tak nám ho zase vrátia. A tu s ním nikto nič nezmôže,“ dodáva.
Celé štvrte v centre Atén, v ktorých je chaotický, sto a viac rokov starý, stred mesta najchudobnejší a vilové predmestia najbohatšie, sa tak menia na „utečenecké zóny“ s vysokou kriminalitou, drogami, prostitúciou. Občas sa polícii, ktorú na uliciach v centre Atén skutočne vidieť na každom kroku, podarí utečenecké skupiny vytlačiť inam, ale väčšinou je to len o pár ulíc ďalej. „My teraz čakáme, či sa to podarí u nás a do nášho hotela sa zase vrátia zahraniční turisti. Teraz tu máme prevažne grécku klientelu alebo batôžkárov,“ vysvetľuje recepčná Eva.
Turisti sú pritom tým, čo Grékom v posledných chudobných rokoch pomáhalo udržať úsmev na perách. „Posledné dve sezóny boli naozaj dobré,“ pochvaľuje si taxikár, ktorý ma vezie z letiska. Mimochodom, cena je pevne stanovená, takže turistov nikto neokráda. „Ale všetci Gréci nemôžu žiť len z turistov. To by ich muselo prísť ročne sto miliónov,“ dodáva. Ďalšou vzpruhou pre Grécko však môže byť to, že si ho Čína vybrala ako svoju bránu na Balkán a do strednej Európy. „Čínsky prístav“ – tak sa tu v Aténach všeobecne hovorí obrovskému nákladnému terminálu prístavu Pireus, nad ktorým vejú čínske vlajky. Ten má byť v najbližších rokoch hlavnou bránou pre čínsky tovar do východnej polovice Európy. „Mne je vcelku jedno, kto to vlastní. Číňania dávajú prácu, dobre a najmä včas platia, takže vďaka Bohu za nich,“ hovorí prístavný robotník, ktorý práve pod červenou vlajkou komunistickej Číny prichádza do práce.

.priatelia Rusov podkurujú Európe
Nejde ale len o Číňanov. V Grécku sú v obľube aj Rusi, dávni pravoslávni spojenci v boji Grékov proti Turkom, z ktorých područia sa dnešné Grécko dostávalo za cenu mnohých vojen dlhých sto rokov. Na toto tradičné spojenectvo, navyše podporené radikálne ľavicovou ideológiou Syrizy, nadväzuje aj nová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa. „Sú prví, ktorým sa to v Európe podarilo,“ hovorí nadšene aktivistka z nemeckej Die Linke, čo sú väčšinou len premenovaní východonemeckí komunisti. Tsipras, ktorý bol únijným lídrom európskych komunistov vo voľbách do Európskeho parlamentu a v otázke Ukrajiny stojí na strane Vladimira Putina, začal hneď po svojom víťazstve Moskvu dôrazne podporovať. „Niet jediného rokovania o sankciách, v ktorom by sa Gréci nepokúsili sankcie proti Moskve torpédovať. Zatiaľ sa im to nedarí, ale je to možno len otázka času,“ hovorí jeden únijný diplomat v Bruseli.
Je štvrtok popoludní. V Minsku sa práve bez veľkého úspechu skončilo vyčerpávajúce rokovanie kancelárky Angely Merkelovej, hlavy Francúzska Francoisa Hollanda, ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a vládcu Ruska Vladimíra Putina o ukončení vojny na východnej Ukrajine. Tu v Bruseli však možno ešte s väčším napätím než na príchod Merkelovej, Hollanda a Porošenka, ktorý tu má vystúpiť na summite hláv štátov a vlád krajín EÚ, všetci čakajú na gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. „Všetci sa boja, že celý starostlivo naplánovaný summit rozborí svojimi požiadavkami a celý časový harmonogram nejakým nezmyselným hodinovým prejavom,“ hovorí jeden nemecký novinár. „A že zase douráža Merkelovú a pochváli Putina,“ dodáva. „Pravda, komunistu sme tu ešte nemali,“ smeje sa jeho kolega.
Deň predtým prišla zo zasadnutia ministrov financií krajín z eurozóny správa, že Grécko sa nedohodlo na pokračovaní reforiem ani na žiadnom ďalšom pláne, takže mu hrozí neuvoľnenie ani tých 7 miliárd eur od EÚ a MMF, bez ktorých budú musieť Atény v najbližších týždňoch vyhlásiť bankrot. Vláda pritom už stihla od mnohých svojich populistických predvolebných sľubov ustúpiť, zachovaných zostane vraj až 70 % úsporných reforiem, minimálna mzda porastie postupne, do práce sa nevrátia tisíce, ale len stovky vyhodených štátnych úradníkov.
„Už sa zdalo, že bude s Gréckom nejaká dohoda možná a potom Atény vyšli s požiadavkou, že v záverečnom komuniké musí byť odsúdené zbedačenie krajiny reformným programom ,trojky‘,“ hovorí vysoký únijný diplomat. „Ale to by nemecký minister financií Wolfgang Schäuble asi skôr začal chodiť, než by na niečo také pristúpil,“ hovorí ironicky o šéfovi nemeckých financií, pripútanom už desaťročia na invalidný vozík. „Správajú sa ako šialenci a skúšajú, čo môžu. Je otázka, či sa to môže dobre skončiť,“ dodáva.
V Aténach, kde sa v nedeľu očakáva pekné jarné slnečné počasie, s pätnástimi stupňami v tieni a dvadsiatimi na slniečku, to však fatálne nevidia. „Veď ono sa to nejako vyrieši. Tak ako vždy,“ píše mi v esemeske spod Akropoly jedna moja grécka známa. Človek by to Grékom hádam aj prial.
.autor je redaktor MF DNES

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite